etuda č.1
Po bombastickom úvode školského roku, kedy som aj s priateľom Bobkom vyskočil z klobúka, sa pomaly začínajú napĺňať naše sny :o) V pralese, okrem akvarka s rybkami, pribudla Adélka - naša triedna mäsožravá rastlinka :o) Včera, keď sme ju s deckami pozorovali, skúsil ktosi strčiť prst dovnútra a ona...klap. Všetci sme sa mykli. Skúsili sme to znovu a ona...klap. Zrejme bola fakt hladná, keď sa ulakomila aj na naše prsty :o)
"Dávid?" Predo mnou stojí malé copaté dievča a podáva mi krabičku. To som priniesla pre našu Adélku. Keď krabičku otvorím, takmer vypadne niekoľko múch a hádam aj nejaký ten pavúčik :o)
"Vaša Dorka dnes priniesla do školy mŕtve muchy a všakovaký iný hmyz, čím zachránila život našej vyhladovelej triedne rastlinke - Adéle. Preto jej týmto jej udeľujem králičí rytiersky rád za statočnosť." končím svoj stručný oznam v jej ŽK a dievčinka sa usmieva štrbavým úsmevom od ucha k uchu...
...prečo vlastne my učitelia píšeme tak málo pochvál...
- - -
...etuda druhá, alebo na čo by sme nemali zabúdať...
Jožko je riadny viťúz, kde sa čosi deje, tam nemôže chýbať. Mám rád decká, ktoré ma udržujú v kondícii a nedovoľujú mi vyhorieť, a to i napriek tomu, že občas "nepočujú" na prvýkrát, ak ich pokojne oslovím menom (to ale podľa mňa nie je celkom ich vina, možno by som skôr zvážil používanie príliš veľkého kalibru počas výchovného pôsobenia...). Každopádne, som nedávno stretol Jožkovho ocina a natešene mu vravím, že krpec super zmákol písomečku z matiky aj zo slovenčiny a ... Ocino sa usmial a vraví, že to je síce fajn, ale aj tak je najlepšie, že sa Jožko teší každé ráno do školy...
...prečo sa deti vlastne väčšinou netešia do školy...
- - -
...do tretice, všetko dobré...
Malý Dávidko (inak hovadský sympaťák) sa ku mne prišuchtal počas prestávky. "Dávid a čo si ty myslíš o tom najrýchlejšom lietadle, čo ide aj 12 000 km za hodinu?" Počastoval som malého druháka súcitným úsmevom. "No,ja neviem Dávidko, nejako sa mi to nezdá. Vyzerá to byť príliš veľká rýchlosť na lietadlo." Nič nepovedal a zase odcupkal. O dva dni na to, počas informatiky... "Dávid, už som spravil úlohy, čo si nám zadal, môžem ti teraz ukázať na internete to lietadlo?" O malú chvíľu som už so spadnutou sánkou sledoval, ako sa lietadlo odpája od základne a 10 sekúnd fičí neuveriteľnou rýchlosťou...
...prečo len my učitelia tak ľahkovážne zahadzujeme situácie, kedy sa môžeme toľkému naučiť...
- - -
ps: ja som v tej škole tak veľmi rád...
pps: až tam nebudem rád, bude čas odísť...
