Práca, ktorá je naj, naj, naj!

Keď som robil vo Vokswagene nočnú...Prišli sme tam na šiestu večer a rovno nám dali polhodinovú pauzu. Údajne, aby sme potom nemuseli prerušovať prácu ;) A po pauze, hajde na panské. Začali sme zľahka. Riedidlom, alebo čímsi podobným sme drhli také (asi) koľajnice. Trochu bolo blbé, že aj nad nami ktosi čosi drhol, takže nám tak trochu tiekol podobný sajrajt na hlavu. Okolo pol noci nás zavolali do takej „ľadovej“ krajiny. Dostal som do ruky asi pol metrovú tyč a obíjal cencúle. „Ľadová krajina“ bolo miesto, kde cez deň lakovali autá a prebytočný lak jednoducho stekal a tvrdol v tvare cencúľov. Inak od tej pol noci sme ťahali bez prestávky. Ráno niektorí z nás grcali od únavy a intoxikácie.

Keď som sa zabiehal v ta3 na pozíciu zahraničného redaktora...naučili ma, ako funguje systém prípravy správ, čo vlastne musím spraviť sám a s čím mi pomôžu druhí (strih a tak :) Bola to celkom zaujímavá pozícia. Asi po troch mesiacoch som bol zaškolený a ponúkli mi prácu. Napokon som nenastúpil. Odradilo ma, že by som mal byť zamestnaný na živnosť a tiež istý stereotyp, ktorý po čase hrozil.

Keď som chodil fóliovať časáky...išlo o tvrdú mechanickú prácu. Ak človek začal fungovať ako stroj, spravil 1300-1400 kusov za hodinu a bol vysmiaty. Bol tam síce smrad zo spálenej fólie a aj koža na rukách bola riadne popálená, lebo daňou za rýchlosť občasné spálenie ruky pridŕžajúcej časopis, ale inak celkom pohoda a psychicky bez stresu :)


A bol som aj...

Animátorom v táboroch
Smetiarom
Organizátorom vlastných táborov
Lektorom angličtiny v rámci detských kurzov
Závozníkom rozvážajúcim pivo
Manažérom jazykového vzdelávania
Prispievateľom do rôznych časopisov
Logopédom v škôlkach i v rodinách
Školiteľom učiteľov
Rozhodcom v šerme v rámci majstrovstiev Slovenska, Európy, sveta
Spisovateľom (ak sa teda dá takto honosne nazvať napísanie jednej rozprávkovej knižky , ktorá vyjde až nabudúci mesiac :)
Odborným riešiteľom kampane „Uznanie“ v rámci národného projektu KomPrax...

(M)učiteľom... Učenie bolo pre mňa zábavou. Prioritou boli vždy decká a papiere som aj napriek vtedy aktuálnej deforme školstva, ktorá bola na nich doslova postavená, riešil len vo veľmi nevyhnutných prípadoch (čo bolo približne raz za tri mesiace :). Pre mňa práca v škole nebola len o učení a vedomostiach, ale aj o hľadaní pravdy a dobra. Veľmi často sme riešili rozličné životné situácie, ktoré nás postretli (mňa i žiakov) a veľa sme sa zhovárali a hľadali riešenia našich (aj mimoškolských) trápení...neviem, čím to je, ale myslím, že najunavenejší som chodil domov práve v časoch, keď som učil. Ale bola to krásna únava...vlastne tá najkrajšia...


Je mi jasné, že existuje ešte mnoho iných zamestnaní, no z tých, ktoré som mal doteraz možnosť vyskúšať, bolo učiteľstvo: najkrajším, najťažším a najhoršie plateným.