Viete, s kolegami sme rozbehli mentoringový program pre učiteľov. Pointou bolo, že každý zapojený učiteľ dostal jedného mentora/kouča/priateľa (nazvite si to podľa chuti), ktorý mu istý čas pomáhal s jeho individuálnym rozvojom. Okrem stretnutí v triede sa dvojica stretávala aj mimo nej, aby spoločne zhodnotili hodiny a hľadali možnosti, ako ich spraviť lepšími.
Keď som prvýkrát navštívil Ondra v triede, hneď som vymyslel, čo urobiť a ako a že to bude brnkačka. Vyvalil som naňho svoje riešenia a on ich začal používať. Ono, všetko to celkom aj fungovalo, ale tak nejako technicky. Nevidel som tam žiadnu radosť, akú som zažíval v triede, kým som ešte učil. Potom mi raz Ondro napísal:
mozno by som naozaj mal vediet slobodne vyjadrit, co chcem, asi to
nebudem vediet hned, ale asi by som to mal povedat sam, lebo ja
vlastne asi naozaj neviem, co chcem, ktorym smerom sa vydat, napriklad
neviem, ci nastava zmena v mojom mysleni, napr. dnes som na hodine mal
sto chuti vratit sa k staremu sposobu a netrapit sa s prekonavanim
seba a riadenim deti
Vtedy mi to doklaplo. Skutočná zmena nemôže začať z vonku. Skutočnej zmene musí predchádzať vlastné rozhodnutie a chcenie. Poznal som teda správne riešenie a miesto svojich bombastických riešení som sa začal pýtať.. Ako by si viac zapojil decká? Ako im vysvetliť, že niekedy je dôležité vedieť na veci prísť sám a nie iba nabifľovať sa vzorec? Ak si predstavíš, že decká sedia celých šesť hodín na zadku, ako by si to vydržal ty? Dokážeš vymyslieť hodinu, aby si ma naučil, čo ma naučiť chceš a pritom ma aj zabavil, nech to nie je nuda?...(Takto prešlo pár týždňov.)
Posledná hodina, ktorú som videl, bola neuveriteľná. Decká rozdelené do trojíc. Jeden z trojice zadával programovacími príkazmi, ktoré sa naučili v rámci informatiky, čo má druhý (sediaci v celkom inej triede) narysovať. Unikátne spojenie geometrie a informatiky. Decká kmitali, ako o život. Keď skončila hodina, cítil som presne to, čo voľakedy v triede. Cítil som, že triedu opúsťajú šťastné decká i učiteľ. Večer som napísal Ondrovi SMS, že jeho hodina bola lepšia než mnohé moje a tiež, že ma už nepotrebuje..
Nedokážem presne uchopiť toto poznanie, aby som povedal, ako by mala reforma vyzerať, ale zopakujem, na čo som prišiel počas tých pár týždňov: Skutočná zmena nemôže začať z vonku. Skutočnej zmene musí predchádzať vlastné rozhodnutie a chcenie. Kým nenastane zmena v myslení učiteľov, nenastane zmena vôbec. A môžete im dať múdru literatúru aj nové počítače s interaktívnymi tabuľami, alebo dobrý štátny vzdelávací program...
...s úctou vďakou venované človeku, ktorý ma naučil pýtať sa a načúvať...
