"Budeme ju totiž potrebovať na výrobu stupňov víťazov," pokračoval som nezaujato. Rozdal som deckám veľké papiere, kde boli načmárané znaky matematických operácií a potom som ich požiadal, aby dali ruky za chrbát a na povel vytiahli jeden z papierov a zdvihli ho nad hlavu. "Teraz!" zvolal som a decká zdvihli nad hlavy jeden papier.
"Na treťom mieste sa umiestnilo sčítanie a odčítanie," vravím a plusky s mínuskami zaujali pozíciu na najnižšom stupienku :)
"Na druhom, násobenie a delenie" :)
"A víťazom sú, ako ináč, zátvorky!" :)
No a potom sme ešte rátali a rátali a vždy, keď sme nevedeli, čo skôr, spomenuli sme si na naše stupne víťazov : )
A potom...
"Dávid, minulý rok si nás učil stále iba srandovne a teraz nie. Prečo?"
Než som stihol odpovedať, ozval sa ktosi ďalší...
"To nás už chystá na normálnu školu, lebo na konci roku odchádza..."
Ps: Vždy som vedel, že sú to veľmi bystré deti :)
