Dnešné podvečerné bohoslužby boli pre mňa veľkým sklamaním. Nebol tam Daniel Pastirčák. Keď skončili bohoslužby, dozvedeli sme sa, že nie je vylúčené, že Daniel už podvečerné bohoslužby tu v Bratislave viesť nebude. Skončilo vraj obdobie štrnástich rokov a mal by zmeniť pôsobisko. Staršovstvo zboru sa jednohlasne vyslovilo za predĺženie Danielovho pôsobenia v bratislavskom zbore a zbor takmer do jedného súhlasil tiež. Došlo k neuveriteľnej situácii. Aj napriek vyjadreniu staršovstva i zboru totiž Rada cirkvi bratskej Slovenska oznámila, že sa pomerom hlasov 4:2 rozhodla, že Daniel Pastirčák v tomto spoločenstve končí.
Daniel nás v podstate priviedol do kostola. Boli sme vtedy mladí a hľadajúci a popravde dosť znechutení z agresivity a povrchnosti, ktorú sme nachádzali v kostoloch. Daniel bol iný. Veľa rozmýšľal a pochyboval. Keď sme sa rozhodli vziať, absolvoval s nami také neformálne stretnutia a potom nás oddal. Zabudol síce na prstene aj na podpisy svedkov a tiež na svadobnú pusu, ale inak svadba ako remeň....a potom aj požehnal naše obe deti. Požehnal preto, lebo sme sa spolu s Barunkou dohodli, že sa nechceme rozhodnúť za nich. Navrhol nám teda, aby sme sa zatiaľ rozhodli my a druhá časť krstu prebehne, až sa rozhodnú naše prďolky. A potom, keď sme mali krízu a takmer sme sa rozišli, tak sa s nami stretával a rozmýšľal s nami a keď sme to prekonali, znovu nás oddal, tentokrát v lese, behali okolo nás deti a tiež pes a okoloidúci pozerali ako mechom uderení, ale nám to nevadilo a Danielovi, myslím, tiež nie...
Myslím, že ak to celé skutočne dospeje do bodu, že Daniel prestane pôsobiť na Cukrovej, viac sa do toho kostola nevrátime. Ani ja, ani Barunka. Napriek tomu, že ona je evanjelička a ja katolík, na Danielových kázňach sme obaja cítili, že toto je pre nás to pravé orechové :) Nechodili sme do kostola pretŕčať sa a dokazovať ostatným svoju vieru. Chodili sme tam, lebo nás Danielove kázne napĺňali. Nútili nás pýtať sa a hľadať odpovede... Chodiť tam bez túžby po hľadaní a nachádzaní, by bolo omnoho väčším hriechom, ako ostať doma...ako som vravel, ak to dospeje tak ďaleko, viac sa tam nevrátime...
Tento blog bol pôvodne oveľa nahnevanejší a hanlivejší, no z úcty k priateľovi Danielovi Pastirčákovi, sa obmedzím len na suché konštatovanie...
...nie každý manažér futbalového klubu dokáže svoj tím viesť tým správnym smerom...
