S tebou mě baví svět : reloaded
Skupina „turistov“ veľmi opatrne zostupuje dolu po strmom svahu. Kde, tu sa niektoré z detí pošmykne a nasleduje plač. Niečo mi tu však nesedí. Ale čo ? Poznajúc sa, hneď viem, že kým neprídem na to, čo sa mi tu nepozdáva, neodídem. Bez váhania sa teda púšťam v tesnom závese za posledným z „trampov“, ktorému sa pod nohy pletie asi päťročná Katka. Počas mojich úvah sa dostávame do kamenného krátera na prvý pohľad pripomínajúceho staré indiánske kaňony. Chvíľu prekvapene hľadím na miesto, ktoré ani zďaleka nepripomína našu geografickú polohu. V strede asi 20 árového pozemku, ktorý z troch strán obklopujú vysoké skaly, dominuje obrovské ohnisko. Na prvý pohľad zaujme i terasovité rozloženie priestranstva a čo sa nedá prehliadnuť, sú štyri vysoké totemy, vyzdobené indiánskymi motívmi, umiestnené na najvyššom mieste lomu. Puklina v skale mi na chvíľu poskytla bezpečný úkryt(nie že by som bál, lebo títo ľudia na mňa vôbec nepôsobili nebezpečne, ale nejako som cítil, že by som nemal rušiť toto zvláštne spoločenstvo). Medzi tým sa tam dole začína rozbaľovať tábor. Čochvíľa stoja všetky stany a horí oheň, na ktorom už šepká cibuľka svoju modlitbu za guláš. Už to mám ! Pri pohľade na Ľuboša tancujúceho okolo ohňa s vareškou v ruke mi ako blesk z jasného neba hlavou preblesla veta, ktorú tak často(prakticky na každej hodine) hovorieval náš učiteľ francúzštiny: Cherche la Famme. Takže to bol ten háčik.
Kde sú ženy ?! Že by som sa predsa osmelil a zišiel k nim ? Príbeh týchto ľudí ma začínal zaujímať. Priateľské pozvanie k ohňu mi prišlo vhod. Veď som to celé mohol sledovať zo vzdialenosti sotva pár metrov.
Zatiaľ čo sa Ľuboš, škrabkal po bruchu a zasnene hľadel do kotlíka(pri tej vôni sa mu ani nedivím), Juki s Marošom nachystali laná a istenie na približne tridsať metrov vysokej skale(pravdupovediac, len malé percento mamičiek by zvládlo ten pohľad bez ujmy). A poď ho, trojročná Beba sa už aj štverá hore. Postupne si „mini“ horolezecké umenie vyskúšali všetky deti. Niektoré z detí sa rozhodli pre zopakovanie výstupu, iné, ktoré pri prvom lezení získali nejakú tu modrinu, uprednostnili hľadanie skamenelín mušlí. Všetci však vyhladli a tak sa onedlho stretávame pri kotlíku, kde pyšný kuchár s predstieranou dávkou skromnosti opäť počúva chvály. Čas letí, je večer a deti pýtajú rozprávku. Fyzikálne zdatný, no najmä dokonale trpezlivý a priateľský Števo, sa ujíma tejto náročnej úlohy. Asi hodinku po skončení rozprávky postupne utíchajú hlasné výkriky a smiech malých osadníkov. Sedíme pri ohni, každý porozpráva, čo má na duši (prípadne na jazyku) a ja mám konečne možnosť dozvedieť sa viac o tomto zaujímavom výlete. Chlapcom sa zdá môj záujem smiešny, no naveľa mi prezradia, že ide o neformálne stretnutie mužov, inšpirované povestným filmom :S tebou mě baví svět. Po minuloročnej premiére sa rozhodli o reprízu a ako to vyzerá ani tá nezostane bez ohlasu. Vylepšenie oproti „Julovej“ verzii vidia v pobyte pod stanmi, no inak sú vraj niektoré situácie na nerozoznanie od spomínaného filmu. Hlavným cieľom je nechať trochu vydýchnuť maminy a byť so svojimi deťmi. Ostatné je len bonus, dodávajú s úsmevom. Po polnoci postupne pospíme. Druhý deň sa k lezeniu a rozprávkam pridáva detské žuvačkové tetovacie štúdio a po výdatnom obede(praženica z viac než tridsiatich vajec, na čo je opäť Ľuboš pomerne dosť pyšný) sa jeden z dospelákov chytá gitary. Zvoláva deti a tie si posadajú pod provizórne upravenú celtu. Každé z detí dostáva farbičky a akýsi papier. Dávid začína hrať, no na moje prekvapenie nehrá klasické „táborákové piesne“. Znie to ako pieseň „All together now“ od Beatles, no s nejakými miernymi úpravami. Jednotlivé časti s číslami a farbami sa opakujú mnohokrát po sebe. Dve z detí, Viki a Veri sa hneď ujímajú vedenia, zjavne im pieseň nie je neznáma. K piesni si všetky deti vyfarbujú a počítajú. Tak, že by išlo o nejakú improvizovanú angličtinu?
Ani sme sa nenazdali a bola nedeľa, čas balenia a odchodu. Deti sa už veľmi tešia, lebo musia všetko porozprávať doma (dúfam len, že čo sa týka lezenia, nebudú zachádzať do podrobností : ). Lúčime sa ako starí známi, i keď sa poznáme len tri dni. Na budúci rok som pozvaný, no hlavne som splnomocnený pozvať všetkých vás, ktorí tento príbeh čítate.
...V dávnej minulosti ľudstva sa podľa Biblie udial príbeh Cháma, syna Noácha, ktorý objavil nedostatky svojho otca a začal ho pre ne nenávidieť. Lenže keď to zistil Noách, aj on začal nenávidieť syna pre toto jeho poznanie. Príbeh je ukážkou nezhody medzi rodičmi a deťmi, ktorú spôsobilo vzájomné nepochopenie sa. Viete, je isté, že každý rodič sa raz dostane do situácie, kedy zrazu v očiach dieťaťa stratí svoju dokonalosť. Otázkou je, ako sa s tým obe strany vysporiadajú. Možno je jednoduchšie spraviť prvý krok v predstihu...
