"Zrýchlený vlak Pezinčan 1702 prichádza k nástupišťu číslo jeden." Prišiel. A my sme sa nahrnuli dnu. "Kupéčka" boli plné, mnoho ľudí stálo aj v chodbičke. Zložil som ruksak a predieral sa v nádeji, že nájdem aspoň jedno voľné miesto. Nikde nič. Keď tu...takmer v strede vozňa bolo celkom prázdne kupé. Rozpačito som ostal stáť predo dvermi. Zaváhal som. Nikde nebolo uvedené, že ide o obsadené kupé, alebo čosi podobné, ale aj tak...prečo všetci stoja vonku a nikto nejde dnu. "No čo, v najhoršom prípade ma vyhodia," pomyslel som si a vstúpil. Usalašil som sa na sedadle pri dverách. Ľudia z vonku ma chvíľu mlčky pozorovali a v zápätí sa nahrnuli dnu. "Máte tu voľné?" Ani nečakali na odpoveď a posadali si na zvyšné miesta.
...keď si pomyslím, ako málo stačilo a nesedel by som dnes vo vlaku, ale musel by som celú cestu zo Šenkvíc do Bratislavy stáť... stačilo, keby som ostal stáť vonku pred kupé, jednoducho preto, že vonku stáli všetci ostatní...
