Neviem celkom presne vysvetliť prečo, ale kým som bol dieťa, nikdy som si nezapamätal štádia vývinu motýľa. Ja viem, je to smiešne ľahké - vajíčko, larva, kukla, motýľ - hotovo, ale mne to proste nešlo...
...do triedy sa s hrmotom vkotúľalo farebné vajíčko (podozrivo pripomínajúce moju obliečku na perinu)...
...a z vajíčka sa pomaly vyhrabala húsenica/larva (ten toaleťák mal znázorňovať taký ten typický povrch húsenice, ale padajúci vajíčkový obal strhol aj časť "mojej kože" :o)
...to, čo bola minule oblička, poslúži nám dnes celkom dobre ako kukla :o)
...to, čo je pre húsenicu koniec sveta, volajú iní zrodom motýľa (R. Bach) a tak roztváram kuklu (spacák :o) a...
...(m)učiteľ sa už vybláznil, tak teraz ešte decká, aby sme si to dobre zapamätali :o)))
...občas sa sám seba pýtam, prečo vlastne podnikám tieto dobrodružné výpravy - prezliekam sa za kostru, svalovca a čo ja viem za čo ešte... Potom si spomeniem, že všetky odpovede na naše otázky už poznáme a tak si odpovedám: Možno chcem byť takým učiteľom, akého som si ako dieťa prial, no nikdy som ho nemal...
Epilóg: Večer si obliekam naspäť perinu a Barunka na mňa s pozerá s neskrývaným údivom: "Toto by som teda nepovedala." A ja na to s úsmevom, že predsa netreba hneď všetko dávať do prania a nebudem jej predsa pridávať robotu. "Nie, nie, to som nemyslela. Skôr som čakala, že budeš teraz spať aspoň týždeň bez navlečenej periny". Potešene zaspávam. Nielen, že som sa dnes v škole skvele bavil, ale ešte som aj po dvanástich rokoch prekvapil svoju nežu :o)))
