(I. kniha Mojžišova 8:1 – 22, Koniec potopy)...Potom po štyridsiatich dňoch Noách otvoril okno korábu, ktoré urobil, a vypustil krkavca...
Koľkokrát zostávame ticho sedieť v korábe a odmietame urobiť okno zo strachu, aby sme sa nedozvedeli niečo, čomu nerozumieme, čoho sa bojíme...
Keďže rozhovor na tému „kliešte“ priamo s Bohom momentálne neprichádzal do úvahy, dohodli sme sa, že sa predbežne skúsia informovať na hodine náboženstva. Na druhý deň som sa dozvedel, že miesto odpovede, boli decká upozornené, aby neboli drzé. Bol som sklamaný.
Pre mňa je viera o kladení otázok a hľadaní odpovedí, pričom aj cesta k nesprávnemu vyriešeniu otázky, môže byť cestou poznania a napredovania. Možno je to mylný pocit, ale zdá sa mi, ako by sme sa určitým otázkam v oblasti viery (a nielen viery) vyhýbali, v snahe umelo udržať akúsi bohorovnú istotu a vyrovnanosť. „Sme dokonalí veriaci, nasledovníci dokonalého Boha, tak načo sa pýtať a hľadať, veď všetky potrebné odpovede sme sa už naučili“...akoby sme kdesi v hĺbke duše pociťovali strach...
Ps: Ak by niekto z vás poznal odpoveď, (alebo si aspoň myslí, že ju pozná), na otázku, prečo Boh stvoril kliešte, ktoré pijú krv a prenášajú zákerné choroby, prosím, napíšte mi ju, budem ju tlmočiť mojim (m)učeníkom, iste sa potešia :o)
Pps: Tento výklad, pokiaľ ho vôbec výkladom možno nazvať, je výkladom laickým, pocitovým, bez hlbších poznatkov z oblasti histórie a Starého zákona. Je výkladom človeka, ktorý rozmýšľa, a pýta sa : )))
