Vlastne, aby som bol úprimný, ten nešťastník už párkrát pred tým riadne zahrešil a keďže som sedel tesne za ním, počul som to. Bol nahnevaný na celý svet...vodičov okoloidúcich áut, cestujúcich, zlú cestu...Pozoroval som ho a cítil jeho nenávisť..."A tomu d*****i, hlavu otrieskať o zem!" povedal na margo cestujúceho, ktorý stlačil tlačítko na znamenie, že chce vystúpiť na ďalšej zastávke.
Keď som nad tým príbehom neskôr premýšľal, spomenul som si na zážitok z iného autobusu. Bol to ten malý autobus, vyzerajúci skôr ako mikrobus, čo sa doň vojde tak desať ľudí. Šofér sa prihováral cestujúcim, občas povedal niečo vtipné, občas sa smial na vlastných vtipoch. Bolo tam príjemne teplo a útulne. Človeku sa až nechcelo vystúpiť. Myslím, že tá atmosféra bola spôsobená šoférom. Bolo zjavné, že sa pri práci dobre zabáva a má rád ľudí.
...
Nie som žiaden superman, ani prehnaný odborník, ani intelektuál a už tobôž nie pracant, či pedant...hm, tak v čom je to tajomstvo? Ako to, že vydávam knižku, zakladám školu, akú som si vždy prial, mám vlastný web, úspešne (vraj :) facilitujem v KomPraxe, prednášam na FIMe, či na letnej škole...
Myslím, že teraz už je moje tajomstvo vyzradené...asi som tak trochu podobný tomu druhému šoférovi ;)
...baví ma práca, ktorú robím a mám ju rád, no hlavne, mám rád ľudí...
