Ale aj mojich dvanásť statočných.
Naša nová interaktívna tabuľa spôsobila v škole už od rána nemalý rozruch. Ten chcel skúsiť písať, tamten vyberať obrázky, či pozadia. A ona? Vôbec neprotestovala :o)
Na začiatok sme skúsili zmodernizovať našu "matematickú Dámu". Dvojica dostáva príklady a kto z dvojice prvý povie správny výsledok, má ťah (teda ak je niekto dobrý, môže mať aj niekoľko ťahov po sebe :o).
"Ide chlapík so psom z miesta A do miesta B (čo je vzdialenosť desať kilometrov, ktorú tento pánko spraví presne za hodinu). Ako tak kráča, ten jeho pes od neho neustále odbiehal rýchlosťou tridsaťpäť kilometrov za hodinu do miesta B (teda do cieľa jeho cesty) a zas naspäť k pánovi. Koľko kilometrov nabehá ten nešťastný pes, kým sa pán dostane do miesta B?" (Leoškovi stačili na správnu odpoveď 2 minúty. Nehovorte mu to, ale mne trvalo doma podstatne dlhšie, než mi to doklaplo :o)
"Dávid, môžem to zas spraviť inou farbou? Vieš, ako keď píšem na normálnej tabuli?" "A prečo nie, veď líšiť sa je ľudské... Davidko si vybral zelenú :o)))
Keď bol vonku ešte sneh a obliekanie na nevinnú vychádzku bolo omnoho náročnejšie, decká sa zvykli tlačiť pred šatňou (o pobyte v šatni ani nehovoriac). "Dávid, mohli by sme ísť do šatne po troch, ale aby sa to nezdržiavalo, každá trojica len vezme veci a potom sa pôjde obliecť von. Čo ty na to?" spýtala sa zamyslená Terka (Na fotke je Teri počas dnešnej záverečnej matematickej hry - Hadíkov. Hra je jednoduchá. Žiak hodí piatimi kockami, zistí súčet a následne posunie figúrku o príslušný počet políčok)
Bolo to ešte trošku ťažkopádne a niekedy nám nešlo riadne písať a občas sa nám nedarilo hýbať figúrkami v hrách, ale...
"Dávid, budeme aj zajtra robiť na hyperaktívnej tabuli?" :o)))
