
Sedia v tráve a hľadia si do očí. Sú spolu už mnoho rokov a stále cítiť lásku. Každé slovo, ktoré mu povie, prijíma ako čosi nové. S úctou, porozumením a rešpektom. Ani zvyk, ani nuda... tí dvaja sú skutočným párom, so všetkým, čo k tomu patrí...nie dvoma ľuďmi, žijúcimi vedľa seba. „Láskoskeptik“ by sa mohol posmešne spýtať: „Prečo ešte nie sú svoji, keď sa tak ľúbia?“
Odpoveď je smutno jednoduchá. Nemôžu sa vziať, lebo on je Medveď a on Macko.
...toľko skutočnej lásky... škoda...
(Venované Medveďovi a jeho Mackovi s vierou, že sa raz dočkajú : )