"Začneme indiálnskym pokladom. Máte dvadsať minút na to, aby ste získali poklad, ktorý visí v strede triedy. Pozor, nikto nesmie vstúpiť na zakázané územie!" vravím ticho a seriózne. "Dávid, tým myslíš koberec?" "Jasné!" ... alebo inak, máme tu PROBLÉM, čo ďalej? :D
Nasledovala krátka indiánska porada, ako na to...alebo ak chcete PLÁNUJEME a HĽADÁME RIEŠENIE :D
"Poskladajme tieto palice, potom to rozhýbeme a niekto to na kraji chytí a odstrihne," ... alebo inak, máme NÁVRH RIEŠENIA a PRIPRAVUJEME POTREBNÉ NÁSTROJE :D
"Poriadne zaberte!" "A vy sa do toho oprite z druhej strany!" ... alebo inak, okrem plánovania a príprav, treba aj riešenie REALIZOVAŤ :D
Snaha priniesla vytúžené ovocie, máme poklad...alebo inak ... :D
Toto bolo pre mňa najväčšie prekvapenie. Nevedeli sme sa dohodnúť, kto otvorí truhlicu. Uvedomil som si, že je pre nás občas OMNOHO ŤAŽŠIE PRACOVAŤ S ODMENOU, NEŽ TÚ ODMENU ZÍSKAŤ :D
Napokon padlo niekoľko návrhov, z ktorých víťazný znel: "Každý odstrihne jeden povraz a potom...
...všetci spoločne naraz otvoríme truhlicu" ;)
"I am an Indian, ša la la la la...you are an Indian, ša la la la la la...we are..."
Skúsili sme si grafitmi napísať slovo Indián (ale aj kopec ďalších :)
A potom? Hor sa na lov bizónov! "Utekajte pomedzi stromy a nájdite si palice na výrobu lukov a šípov! (Áno, nemal som obavu, že decká budú musieť olamovať haluze zo stromov, veď som mal istotu, že bude dosť opadaných na zemi ;)
"Dávid, Dávid, mne to nejde," chodia podchvíľou za mnou. "Tak skúšaj ďalej," vravím a opravujem polámané luky (drevo totiž bolo suché, a tak sa niektoré luky pri prílišnom ohnutí zlomili).
"Dávid, podarilo saaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa. Trafil som bizónaaaaaaaaa!" Postupne sa podarilo všetkým. Aspoň som si to myslel...
Už sme vchádzali dnu, keď mi Matúško vraví, že on bizóna nezostrelil. "Ako to? Veď sme čakali na všetkých! Vravím nešťastne. A on na to, vraj sa mu luk zlomil a potom už to nestihol. Prosím teda pani učieľku Janku, aby decká vzala do triedy a s Matúšom vyrážam opäť na lov. Vyšli sme von, postavili bizónov a Matúško na druhý pokus jedného z nich skolil. Vyskočil od radosti a ja tiež ;) ..a tiež som si uvedomil, že niet krajšieho pocitu, ako uspieť...
---
Viete, priateľ Stano Boledovič rozbehol pred časom aktivitu Učiteľ 2020 - "Aby každé dieťa malo kvalitného učiteľa"... mne napadlo, že ak by som bol ním (Stanom), prial by som si, aby každé dieťa zažívalo v škole úspech a vlastnú užitočnosť...aby hľadalo, v čom je dobré...a aby sa "našlo"... aby skúšalo to i ono, aby bolo jedinečným pre učiteľa aj keď vyrušuje, aby bolo vynálezcom perpetuum mobile...aby...
aby...v tej prekliatej škole bolo šťastné...
A prečo mi na tom tak záleží? ..hm...
...lebo ja som také v škole nikdy nezažil. Mal som možno toľko, čo títo malí šušníci a bol som jedným z najslabších žiakov v triede. Vždy som bol ten posledný...ten najslabší..a poviem vám, je to pekne na prd pocit. Dodnes si na to pamätám...
Adios a dovidenia v ďalšej Králikárni :)
