dokončil som rozprávanie nedávneho zážitku. Nikto sa ani nepohol a v triede bolo hrobové ticho. "Mnoho študentov vraví, že je tretiacky dejepis nuda. Vojny. Dátumy, udalosti a počty mŕtvych. Lenže ono to nie je len o niekoľkých dátumoch a údajoch. Je to množstve bolesti, utrpenia a smrti.."
...
Tentokrát bolo úlohou študentov pripraviť prezentáciu prvej a druhej svetovej vojny, kde sa síce objavia základné informácie a fakty, no vložia tam aj konkrétne príbehy. Aby tie udalosti ožili a boli tak nejako ľudskejšie. Aj keď hovoriť o ľudskosti v prípade vojny, je veľkou iróniou...
"Nemecko si želalo vojnu a hľadalo vhodnú zámienku."
"Tou sa stal atentát na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este v Sarajeve 28. júna 1914."
"Rakúsko- Uhorsko vyhlásilo vojny Srbsku."
"V apríli 1915 vstupuje Taliansko do vojny na strane Trojdohody."
"Od februára do decembra 1916 trvala ajkrvavejšia bitka 1. svetovej vojny...bitka o pevnosť Verdum."
Druhá skupina tému spracovala v bledomodrom :)
Začali síce tiež atentátom,
no nezabudli na zákopovú vojnu a
ani na to hlavné - na podpísanie mieru.
Tretia skupina..
"Júj deti moje, to bolo v tridsiatom deviatom, keď Hitler napadol Poľsko..."
Nuž a na rovnakú tému štvrtá..
Zložili smutnú pieseň...
"Mnohí vo vojne o svoje majetky prišli,
ako tak do vojny vyšli..."
"A vojna svet do plášťu zahalila,
krvou zem pod nohami zafarbila..."
Prezentácie skončili a študenti zistili, že si okrem celkom zaujímavej hodiny dejepisu, precvičili aj komunikáciu, kreativitu, tímovú prácu, motiváciu (skrátka všetky tie KomPrax veci :), prišla na rad diskusia.
Tentokrát sme si ako rozohrievačku dali otázku, či v prípade konfliktu v bývalej Juhoslávii malo NATO zasiahnuť, alebo nie. Jedna skupina hľadal argumenty, prečo je zásah NATO vhodný (potrebný), druhá hájila názor, že sa do toho konfliktu NATO miešať nemá.
Rozcvičení sme viac ako dobre, takže hor sa na môj obľúbený príbeh o tuniakovi, aby sme vedeli, že jediný, kto je zodpovedný za môj sendič, som ja sám...a to by mohlo byť aj odpoveďou na otázku, prečo by som mal byť aktívny..
"Chlapík chodí každý deň do práce na stavbu. Vždy na obed vytiahne sendvič s tuniakom a začne pekelne nadávať. Že tuniaka neznáša, že mu to smrdí, že je to humus... Raz sa už jeho kolega naštve a vraví mu: „Však už povedz tej svojej žene, nech ti tam nedáva tuniaka.“ Náš hrdina sa len smutne pousmeje a rezignovane odpovedá, že to asi nepôjde, nakoľko si ten sendvič chystá sám..."
...
Za tento úžasný deň plný úžasných mladých ľudí...Ďakujem...
... študentom, ktorí vedeli, kedy byť vážni a kedy sa smiať...
... učiteľom i vedeniu Myjavského gymnázia... ktorí sa nezľakli netradičnosti ponúkanej aktivity...
... Radimovi... za všetko :)
Adios a dovidenia 31.5.2012 v Krompachoch, priatelia :)
