Ten email znel:
- - -
Zdravím všetky dobré duše,
posielam Vám prosbu o pomoc jednému úžasnému dievčaťu, ktoré osobne poznám..
Jedná sa o fin. príspevok na liečbu, ktorá by jej mohla zachrániť život.
Ak každý prispeje aj malým kúskom, podarí sa vyzbierať väčší obnos.
Treba skúsiť všetko možné, bola by jej obrovská škoda..
Tu si môžete viac prečítať o jej príbehu a prispieť:
http://dakujeme.sme.sk/vyzva/698/anicka-bojuje-o-cas-pomozme-jej
Ak by ste chceli vedieť viac,
môžete mi zavolať 0949 176 296
Srdečná vďaka,
Ela Klementová
- - -
Už je to strašne dávno, čo som to zažil ... bezmocnosť a hnev, keď vám odchádzajú priatelia a vy sa na to iba pozeráte, lebo nič viac sa nedá robiť ... Marek ... Barborka ... Peťo ...
Myslím, že dať niekomu nádej, je jednou z tých najkrajších vecí na svete...tak ja asi preto... A budem vďačný každému z vás, kto sa pridá, alebo aspoň posunie túto správu ďalej..
Adios, priatelia, život sa mi dnes javí tak nejak smutno pekný :)
Ps: Suma pomaly rastie ... "ešte existuje dobro, pane Frodo" ... prebleslo mi hlavou po dopísaní tohto textu..
