ALEBO AJ NIE!
Včera ráno som si privstal, nakoľko som vedel, že musím vybaviť dôležité maily...totiž napísať všetkým svojim žiakom. Nie však zo svojho mailu, ale z novovytvoreného konta na meno "Maťko Chovanec". Pridal som aj profilovú fotku, aby bola celá vec ešte dôveryhodnejšia a potom...
"Ahoj Peto,
volam sa mato. Nasiel som tvoj mail na internete a chcem sa kamaratit. Ja som zo Ziliny a rad pozeram telku. Cital som na internete, ze si super futbalista. To je zaujimave, lebo aj ja rad hram futbal. Ak chces, mozes mi o tom nieco napisat. Odkial si ty? Kam chodis do skoly? Ked tak mi posli na seba telefon, ja ti zavolam.
ahoj
mato"
...a potom ešte dvanásťkrát to isté..."ahoj Jozko, Teri, Miško..."
Udička bola nahodená, nezostávalo iné, ako čakať...
Prvý sa ozval malý David. Prišiel a ťahal ma dozadu k počítačom, že dostal čudný mail a nevie, čo s ním. Mail som si so záujmom prečítal a tváril sa veľmi prekvapene. Hneď po dočítaní som ho pochválil, že mi mail ukázal a kázal som mu ho zmazať, bez toho, aby naň odpísal. Aj Teri sa ohlásila. Vraj má trošku obavy, ako to, že jej ktosi cudzí takto píše..."aj mne písal," hlásil ďalší..."aj mne"
Posadali sme si do kruhu a nechal som chvíľu decká rozmýšlať, kto to ten Maťko Chovanec vlastne je, ako vyzerá, čo robí. Napokon som sa priznal, že žiaden Maťko Chovanec neexistuje a touto netradičnou hodinou som ich chcel priviesť k väčšej obozretnosti pri nadväzovaní internetových kamarátstiev a známostí...
...moje deti v škole už vedia... že Maťko Chovanec nie je žiaden malý milý tretiačik zo Žiliny, ale zrelý, tridsaťšesť ročný chlap, Bratislavčan, s výškou meter sedemdesiapäť a váhou niečo pod sto kilogramov. Vedia aj to, že to, čo prezentuje druhá strana virtuálnej komunikácie, nemusí byť vždy len pravda...
...a čo tie vaše?...
