Aj napriek nulovej domácej príprave zvláda ten krpec školu celkom slušne(prevažne s dvojkami, čo o je niečo lepšie, než to zvládal jeho učiteľ v treťom ročníku : )))
Medzi jeho slabiny patrí okrem obrovského „bordelarizmu“ aj veľmi, ale veľmi zlá úprava. V jeho zošitoch sa nájdu písmená a škrtance všakovakých tvarov a čosi, čo možno definovať ako „nepravopis“ : )
To bolo stále: „Matúš, skús písať aspoň trochu väčšie písmená a ... spomaľ máš privysokú rýchlosť : ))) No Matúš nič. Až raz...
Je streda, môže byť čosi po desiatej večer a ja si sadám nad hŕbu zošitov z písania, ktoré musím opraviť. Všetko prebieha ako obyčajne... „...veľmi pekná práca...pozor na sklon písma...super snaha...veľkosť písmen...pozor na chybičky pri opise...skvelé...“ Odrazu je predo mnou otvorený zošit s veľmi veľkým a celkom úhľadným písmom, ktoré nepoznávam. „Kto to môže byť?“ Pozriem na obal a medzi mnohými škrtancami neveriacky identifikujem meno - Matúš. „Brďo, to je sila,“ vravím si a utekám ukázať zošit Barunke. Tá síce už spala, ale zobudil som ju, lebo takú skvelú vec si človek nemôže nechať sám pre seba(druhý deň si vôbec nepamätala, že sa jej tá zmena zdala neuveriteľná, vlastne si vôbec nepamätala, že som jej nejaký zošit večer ukazoval : ))).
Vo štvrtok som to Matúšovi na písaní riadne osladil : ) Zavolal som ho dopredu a pred všetkými som ho pochválil za neuveriteľné zlepšenie. Na dôvažok som šiel od lavice k lavici a každý žiak mal možnosť porovnať Matúšove výkony z minulosti s tým posledným. „Wow...ty vole...to je krása...“ ozývali sa deti a obdivne vzhliadali k Matúšovi. Ten sa len nesmelo ošíval a stále viac sa červenal. Toto bolo niečo, na čo nebol zvyknutý. Poznámka v žiackej knižke, alebo upozornenie v oznamoch, to by vpohode zvládol, ale takéto dačo? Napokon ešte dostal jednotku spolu s niekoľkými „TOP krasopisateľmi“, čo ho úplne dorazilo : ).
Matúš je stále rovnaký „vykuk“. V jeho príprave do školy som nezaznamenal žiadne stopy zlepšenia (chvalabohu ani zhoršenia : ), no úpravu počas hodín písania, tú si Matúš stráži a je vzorom pre mnohých spolužiakov.
Tak v tom vidím krásu „učiteľovania“. Dostali sme obrovský dar – máme v rukách životy tých malých Prďolákov.
...kiež s nimi dokážeme naložiť čo najlepšie...
