Decká v mojej triede majú právo poznať dôvody, prečo som sa rozhodol konať tak, alebo onak ..."Dávid, prečo začíname vlastivedou, keď má byť prvá prírodoveda?" "To ti viem povedať celkom presne. Na konci prírodovedy mám pre vás pripravenú jednu hru a obávam sa, že ak by to bolo uprostred dvojhodinového "vedného" bloku, pridlho by nám trvalo, než by sme sa opäť skoncentrovali na učenie. Ok?" "Jasné!" zaznela nadšená odpoveď a viacero veselých očí sa rozžiarilo v predtuche očakávanej zábavy.
Na prírodovede sme preberali silu. Keď sme učivo prebrali, oznámil som, že nastal čas na praktickú ukážku :). "Na zem som natiahol plachtu, pričom som z nej vytvoril dlhý rovný pruh. Vaša úloha je postaviť sa na tejto plachte do radu. Môžete použiť aj silu, ale iba vytláčaním spolužiakov z pozícii, kde stoja. Nie kopaním, alebo udieraním. Na umiestnenie máte presne jednu minútu a kto bude v spomínanom rade po tejto minúte vpredu, ten vyhráva! Aby bola hra férová aj voči slabším dievčatám, vyhodnotím ich umiestnenie zvlášť. Teda víťazmi budú prvý chlapec a prvé dievča."
Uf, to bola trma vrma.
V čele pelotónu sa to neustále menilo a výhra bola neistá. Našli sa však aj takí, ktorí z hry odstúpili, aby neublížili sebe, alebo druhým. Veď tá výhra za to nestojí.
Cŕŕŕŕn, minúta uplynula. Tí, ktorí odstúpili, aby niekoho nezranili, sa zaradili na posledné miesta. Neboli z toho nadšení, ale podľa ich slov, nemá zmysel vyhrať za každú cenu.
"Dobre, teraz všetci, čelom vzad a pozrime sa, kto vyhral," zavelil som a viacerým to doklaplo.
Pomaly som prešiel k šťastným víťazom a odovzdal im cenu.
"Keď som vám minule vravel, že neexistuje problém, ktorý by sa nedal vyriešiť, dnes chcem, aby ste vedeli, že nech riešite akýkoľvek problém a plníte akúkoľvek úlohu, nikdy nezabúdajte, že sú okolo vás aj iní. Ono, používať lakte a vyhrať za každú cenu, nie je v dnešnom svete nijakou zvláštnosťou. Dokonca by som povedal, že budete divní, ak sa tak správať nebudete. Ale ak chcete poznať môj názor...Vyhrať aj za cenu, že niekomu ublížite, nie je celkom to pravé orechové. V takom prípade je výhra prehrou..."
S témou výhry sme sa zaoberali ešte dobrú polhodinu, takže keď sme skončili, už nebol nikto rozbláznený... a moje obavy z prehnanej rozbláznenosti mojich prďolákov boli napokon celkom bezpredmetné...
