...čo takto malé športovo-vedomostné zápolenie...
Stojíme v kruhu, rodičia i deti a držíme sa za ruky. Začnem jačať „áááááá“, stisnem ruku malej susedke po pravej strane a tá v momente jačí so mnou „ááááááá“. Postupne sa pridáva ďalší, a potom ďalší. Až jačíme všetci. V tej chvíli sa ku mne dostáva stisk od suseda zľava. Zmĺknem a posielam stisk ďalej. O pár sekúnd je v triede ticho. Vlastne len na moment, lebo v zápätí sa všetci rehoceme ako „šiši“ : ). Slušnosť káže pozdraviť a tak sa opäť otočím k susede, vystrúham grimasu a vydám bližšie nepopísateľný, hrdelný zvuk. Tá ma podobne odzdraví a ďalšiemu v poradí ukáže svoj vlastný pozdrav : )
Žmurknem na Kristínku a tajnostkársky pošepnem: „Tučniak.“ Tá vyštartuje knísavým pohybom k niekomu v kruhu. Zastaví pred ním a zaškrieka: „Hík, hík!“ Ten zopakuje pazvuk, zaradí sa za ňu a fičia ďalej, až kým nie sú všetci tučniaci pozbieraní : ).
Z prednej časti triedy sa odrazu ozve náš triedny delfín, vraví, že sa cíti opustený, lebo všade okolo neho sú len samé poučky a múdrosti, vraj či by sme k nemu nemohli dokresliť ešte niekoho normálneho, s kým by sa mohol rozumne pozhovárať o živote. A vlastne, prečo nie : )))
„Rozohrievačky“ sú za nami a ide sa na súťaže. Čaká nás slovenčina, matematika i angličtina. Rodičia do jedného radu, deti do druhého. Násobilka, anglické slovíčka, znelé párové, znelé nepárové, neznelé párové spoluhlásky... „neznelé čo???“ a deti sa smejú a prekrikujú, aby chúdencom rodičom aspoň trochu pomohli : ) (Pre tých , ktorí už pozabudli, čo to vlastne delenie spoluhlások podľa znelosti je, pridávam ne/znelú - ne/párovú pieseň, ktorú k tomuto učivu používame počas hodín slovenčiny : ))).
((v))
Po vedomostnej časti je stav deti - rodičia 2: 2. O víťaznom družstve teda rozhodne florbal :).
Každý účastník musí absolvovať zábehové kolo špeciálnej prekážkovej dráhy : )))
Keď vravím každý, myslím tým každý : )))
Aj kotúle boli : )))
Júj, len sa ešte zdvihnúť z toho kotúľa : ))).
A deti povzbudzovali o sto šesť: )))
Konečne florbal. Loptička je vhodená, lepšie začínajú rodičia. Soňa (Katka Krátka) spolu s Janou „zametajú“(už len handry a kýble chýbajú : ))) pred detskou bránou, áno, áno, vážení priatelia, prichádza nečakaný center od ktoréhosi z oteckov a neuveriteľné sa stáva skutočnosťou. Rodičia sa ujímajú vedenia.
Góly padajú raz na jednej, raz na druhej strane,
emócie vrcholia... do konca zápasu zostáva necelých desať sekúnd, „speedy gonsales“ spraví sťahovačku(sťahuje si gumku z copu : ))) a vyráža vpred, spolu s ním ešte niekoľkí statoční...5...4...3...2...góóóól...
Katka "Speedy Gonsales", Roman
Vyhrali deti 6:5, ale zodpovedne musím povedať, že tak šťastných porazeným som už dávno nevidel : ))).
