"Dávid, ty máš popletenú tvár. A máš to celé poposúvané a ešte máš aj dva nosy." Moji dvaja nádejní pretekári, ktorých dnes veziem neplánovane na tréning sa takmer zvíjajú na podlahe. Najskôr sa na nich nechápavo pozerám, ale keď sa potom lepšie prizriem do spätného zrkadla, až mi spadne sánka :o)
Je pondelok ráno a my máme telesnú. Počas hry rybky, rybky, sa ku mne priplichtí ktorýsi Prďolák a zahlási: "Rozmýšľal som nad nekonečnom." Na chvíľu sa odmlčí a pokračuje: "Nekonečno plus druhé nekonečno, to bude spolu ...nekonečno."
Na oslavu Vikuškiných narodenín vezmem spolu s kamarátom Marošom deti do kina. Počas parkovania sa Vikuška ozve zo svojho miesta vzadu: "Tu sa super parkuje." Nechápavo sa obaja otočíme dozadu a ona nám vysvetlí, že super je to najmä pre vodičov, lebo vedia nájsť rýchlejšie parkovacie miesto...zelené, červené a modré svetielka nad každým parkovacím miestom totiž už z diaľky signalizujú, kde je miesto voľné, kde obsadené a kde je miesto vyhradené pre invalidov, vysvetlila.
(zdroj: http://img.cas.sk/img/4/gallery/532318_eurovea-nakupne-centrum-parkovanie-nove.jpg)
Cestou vo vlaku sa hnevám na žiakov, že bezdôvodne otvárajú a zatvárajú stolíky. Ako sa následne dozvedám, nie je to bezdôvodne, lebo oni zo stolíkov stavajú rozličné písmená, čo je podľa nich vhodná aktivita zameraná na čítanie :o).
Toto je konkrétne "S", ale videl som aj Z, T, K, I, L ...
Keď je človeku najťažšie a má pocit, že sa veci samé od seba uberajú akýmsi zlým smerom, prídu takéto maličkosti a prifarbia sivú do bledomodra...
