Existuje však i ďalšie pravidlo a to hovorí, že ak šermiar ohrozuje súpera „linkou“ (stručne sa to dá popísať tak, že má vystretú ruku a hrotom mieri na platný povrch súpera), potom má stále právo útoku, nech sa deje, čo sa deje. Ukončiť túto akciu môže obranca iba úderom po čepeli.
Čo som tým chcel povedať. Predstavme si, že útočník spraví svoj útok, no nedosiahne zásah, lebo obranca kryl ústupom. Po skončení útoku však útočník zostane stáť v linke. Podľa pravidla o linke, mal by byť stále v práve a ak obaja následne bodnú, mal by dať vďaka linke zásah. Naopak, podľa pravidla o kryte ústupom, mal by byť v práve obranca.
Veve mi nakreslila obrázky a tak sme to pre vás pripravili aj názorne. Útok prichádza z pravej strany. Je krátky, no útočník ostáva stáť v linke. Na to ľavá strana preberá inciatívu a odbodáva po kryte ústupom...takže, kto dal zásah?
((video))
Že neviete? Nič si z toho nerobte. Ani ja a to už mám za sebou pár veľkých turnajov :) Je to skrátka nejaká hrátka pravidlového škriatka, ktorý zariadil, že sa stretli dve logické pravidlá v jednej nelogickej situácii :)
Vikuška povedala, že má právo útočník, ktorý zostane stáť v linke. Takto by to rozhodla väčšina Francúzov a Rusov, pričom Nemci a Taliani by po takom rozhodnutí skákali dva metre päťdesiat a kričali, že pán rozhodca, tak toto teda nie, toto sa nám nepáči, veď to je celkom inak, kto Vám dal licenciu a ...
Nech sú pravidlá napísané akokoľvek dobre, nikdy nedokážu byť dosť dobré na to, aby zvládli obsiahnuť pestrosť života... asi preto sa mi život tak veľmi páči:)
Ps: Len pre poriadok, bavili sme sa o šerme fleuretom, lebo pokiaľ ide o kord, to je čistá divočina a tam nerozhoduje žiadna konvencia, len to, kto prv bodol...ale aj to je tak trochu o živote...nemyslíte?
