Náročná sezóna za nami a tak som vyzval svojich zverencov na súboj o čokoládu.
Len JA...
a ONI...
Šéftrenér (a môj otec) mi tesne pred začiatkom dôležitého zápasu pomáha so sfunkčnením dávno nepoužívaného fleuretu :)
(Zľava) Veve Králička, Matilda Miklos, Viki Králička ma síce zdravia, no v duchu si už chystajú nejaké finty, ktorými ma prelstia :)
"Pripravení?" "Vpred!"
Začal som dobre. Dokonca som ich na istý čas dokázal aj zatlačiť a skórovať. Viedol som. Lenže potom...prišiel spomínaný bod do brucha...
"Uááááááá," ozývalo sa zo všetkch strán...
Konečný stav bol 15:13 v prospech detí...každý zápas musí skončiť podaním ruky na znak vzájomnej úcty a rešpektu.
Ps: Asi je to divné, ale moja porážka, ktorou skončila naša tohoročná sezóna, bola veľmi príjemná :)
- - -
Šermovať som začal v šiestich rokoch. Keď som mal dvadsať, skončil som. Keď mala Vikuška šesť, začal som zase, no tentokrát už ako tréner.
- - -
V semifinále som raz prehrával som 14:7 (zápas sa šermuje do 15), no nevzdal som to a vyhral som 15:14. Šerm ma naučil, že žiaden zápas nie je stratený, až kým nepadne posledný zásah...alebo ak chcete, nádej umiera posledná...
Chodil som na turnaje už ako veľmi malý. Najskôr som všetko prehrával a učil sa (aj plakal :)...o pár rokov som ako štrnásťročný vyhral majstrovstvá Slovenska do dvadsať rokov... Šerm ma naučil, že každá prehra v sebe pre nás nesie dar...alebo ak chcete, kurióznym spôsobom vedená prehra je vlastne výhrou...
Raz som šermoval na majstrovstvách Slovenska o prvé miesto. Súperovi sa pokazili všetky zbrane. Požičal som mu teda jednu zo svojich. Nepamätám si, či som vyhral, alebo prehral, ale pamätám si, že ma za tento počin navhli na cenu fair-play...táto situácia ma naučila, že niekedy je to vedľajšie, tým hlavným...alebo ak chcete, že ani tí najmúdrejší z nás nedohliadnu dostatočne ďaleko, aby dokázali posúdiť, čo pre nás bude neskôr dôležité a čo nie...
Naučil som sa vyhrávať a byť víťazom...alebo ak chcete, že po každej búrke je nádej na slnečné lúče v tvári...
Naučil som sa prehrávať a byť porazeným...alebo ak chcete, že po slnečnom dni môže prísť kedykoľvek riadna búrka...
- - -
Teraz som trénerom. Nejde o peniaze (nikomu to nehovorte, ale u nás tréneri neberú od zverencov ani cent :)... Jednoducho som ako dieťa niečo dostal a teraz to odvzdávam ďalej skupinke detí, dúfajúc, že sa počas tých rokov strávených v telocvični naučia niečo, čo budú raz v živote potrebovať...alebo ak chcete...
...že keď sa stretne búrka so slnkom, prichádza dúha :)
