Do odletu ostáva niekoľko hodín. Usalašil som sa v klimatizovanej hale. Akési dve deti, chlapec a dievča sa preháňajú s vozíkom na batožinu po celej hale. Asi päťročný chlapec vyzýva dievča (hovorí po taliansky, takže len dedukujem), aby si sadlo na vozík namiesto batožiny. Keď dievča, zjavne sestra poslúchne, vozí ju hore - dole. Matka na nich neúspešne apeluje, aby prestali. Vystriedali sa a lietajú ďalej v obrátenom garde.
Postaršia žena hlasno reve do mobilného telefónu. Chlapec pristúpi k rodičom a pýta peniaze do bufetu. V strede haly stojí lovkyňa pohľadov (súdiac, podľa množstva mužov, ktorí sa otočili, ide o úspešnú lovkyňu). Oslovil ma vysoký mladý muž. Okamžite som si spomenul, že som mu ešte včera rozhodoval. Môže ma požiadať o cigaretu? Tu v Taliansku je problém, kúpiť ich. Vytiahol som poloprázdnu krabičku, rozdelil jej obsah na polovicu a podal mu časť cigariet. Pokrútil hlavou, vraj to nemôže prijať, a tak som mu vysvetlil, že ja doma vôbec nefajčím a ak mi nejaké cigarety ostanú, vyhodím ich pred odletom do smetí. Prijal. Kúpil som si kolu za tri eurá. Akási dievčina vášnivo ospevovala život a prácu v Taliansku (tentokrát som rozumel, hovorila totiž po slovensky). Nasadol som do lietadla. Pilot vzlietol veľmi akčne. Spolusediacej sa spravilo zle. Kamarátka ju ovievala. Otočil som smerom k nej svoj ventilátor. Poďakovali a čosi sa ma zo slušnosti spýtali. Odpovedal som a tiež sa niečo spýtal. Predstavili sa. Aj ja som sa predstavil. Kam vraj letím. Domov, hovorím.
Aká hlúposť, označiť akékoľvek miesto domovom, premklo ma. Akoby sa blcha, smerujúca k šiji divého zvieraťa, kde sa narodila, vracala domov. Veď je to absurdné. Domov nemôže byť miestom. Nehybným a mŕtvym. To by sa naň nikto netešil. A predsa sa väčšina z nás domov teší. Neprítomne pozorujem z okna oblaky. Pristávame a zase prirýchlo, čo spôsobí dobre známy divný pocit v žalúdku. Sme na zemi. Vraj, či sa ponáhľam, pýtajú sa spolusediace. Prikývnem, vonku ma čaká žena a deti. Viac sa ma nič nepýtajú. Postavia sa, aby som sa urýchlene dostal zo sedadla od okna. Pred lietadlom nás čaká autobus. Odvezie ma do príletovej haly, batožina už je tam a tak ju schytím a bežím von a v tele mi ide explodovať každá bunka. Zvítam sa s deťmi a potom sa ku mne privinieš ty a je to jasné...
Môj domov je tam, kde si ty, žena moja...
