...a uvidel škaredého čarodejníka, s veľkou bradavicou na nose, ktorý už - už siahal na život nešťastnice. Zotmelo sa. Lenže odrazu sa ozval ďalší hlas: "Pane, čo na ňu kričíte? Veď tá pani nemôže za to, že tu niekto dal príliš malý smetný kôš. Veď ona len predáva lístky v pokladi!" Oči som mal stále zatvorené a tak som na mieste, odkiaľ prichádzal druhý hlas, uvidel rytiera. Mal striebornú zbroj a jastrabí pohľad. Chmáry rozohnali slnečné lúče.
"Dobrý deň, poprosíme trikrát Bratislava - Rača." Všimla si, ako úkosom pozerám na "strigôňa", ktorý šomrajúc venoval "rytierovi" ešte jeden jedovitý pohľad. Usmiala sa. "To nevadí, niektorí cestujúci sú zvláštni."
Nastúpili sme do vlaku a ja som pozoroval ľudí a domy, stromy a autá, koľaje a ... ako sa všetci nezmyselne naháňajú a ani nevedia za čím. Odrazu som si spomenul na úžasnú melódiu, ktorú som počul ráno v rádiu a opäť zatvoril oči...
Ozvali sa prvé tóny a ja som si uvedomil, že na to, aby sa mi urobila husia koža, nemusí byť zima, stačí len zavrieť oči...
Spomaľte blázni a zavrite na chvíľu oči...
