Fenomenálna hudba, text, aranžmá i samotný spev...skrátka zimomriavky po celom tele. Asi takto by som to...ale dalo by sa aj omnoho lepšie...
...Křídla Motýlí
Keď som sa rozhodol pozvať Anetku do virtuálneho blogo duetu, bol som plný nadšenia a optimizmu. Veď minule s Paulom to bolo celkom fajne. Opäť som si pozapájal všetky káble, stiahol z netu pieseň a pripravil svoj skype-ový mikrofón. Po prvých desiatich pokusoch som to zabalil. Absolútne som sa nechytal v dvojhlase a výšky som netriafal ani falzetom. Vymazal som nahrávky a nahnevane vypol comp. To bolo zhruba pred mesiacom. Z času načas, keď som pozabudol na svoje prvotné fiasko, pokúšal som sa opätovne nahrať spomínanú pieseň, ale vždy to končilo rovnako. Znechutením nad vlastnou úbohosťou.
V škole sa odohrala situácia, kedy som povedal jednomu z mojich šušníkov: "Pozri, aj keď to nejde, nesmieš to vzdať a ujsť. Lebo ak budeš týmto spôsobom riešiť problém zakaždým, keď sa objaví, tvoj život sa zmení na jeden veľký útek..." Šušník poslúchol a zabojoval... Popoludní som prišiel domov a zahanbene si uvedomil, že ten malý šušník sa zachoval omnoho statočnejšie, než jeho učiteľ...zapol som teda už po niekoľkýkrát comp...
((audio1))
Áno, ten druhý hlas mi občas uchádzal a o výškach radšej pomlčíme, ale nevzdal som to...
... sranda, ako ľahko je poradiť iným...a ako ťažko sám podľa týchto rád žiť ...