Ešte pred vyhlásením štátu Izrael v máji 1948 bolo jeho budúcim predstaviteľom jasné, že tento štát neprežije, ak sa neubrání útoku svojich susedov. Preto sa zástupcovia Židovskej agentúry snažili po celom svete všemožnými spôsobmi nakúpiť zbrane, muníciu a techniku. To bolo o to ťažšie, že OSN uvalila embargo na dovoz zbraní do Palestíny pre židovskú populáciu – naopak, arabské štáty v okolí nakupovali zbrane vo veľkom.
Jedným z mála štátov, ktoré boli ochotné budúcemu židovskému štátu pomôcť, bolo Československo. Židovskí emisári sa pokúšali nakúpiť vyradené stíhačky aj v USA, ale americká vláda to nielenže rezolútne odmietla na oficiálnej úrovni, ale vyvinula aj nemalé úsilie, aby zabránila nákupom na čiernom trhu či od súkromných vlastníkov. Československo vtedy podporovalo vznik štátu Izrael z ideologických dôvodov, ale o predaj zbraní malo záujem aj z dôvodov ekonomických – povojnová republika súrne potrebovala devízy na obnovu a preto sa rozhodlo, že zbrane Židom do Palestíny predá.
Prvé jednania o vývoze boli zahájené v januári 1948 medzi zástupcami Židovskej agentúry a KOVO (československé závody kovodelní a strojárenské). V prvom slede išlo hlavne o pechotné zbrane, guľomety a muníciu. Stíhačky sa mali pôvodne nakúpiť z Mexika (25 kusov P-47), ale kvôli embargu bol tento nákup zrušený, a tak Československo ponúklo 25 kusov stíhačiek Avia S-199. Táto ponuka bola vďačne prijatá a kontrakt bol podpísaný 13. apríla 1948. Dodávky sa mali začať prvými 10 kusmi už v máji a zvyšok mal byť dodaný do augusta 1948. Kontrakt zahŕňal okrem samotných stíhačiek aj ich výzbroj, výstroj a dopravu do Palestíny spolu so skupinou českých technikov, ktorí mali na mieste stroje zostaviť a asistovať pri ich zaradení do služby. Okrem toho bola 5. mája dodatočne podpísaná dohoda o výcviku izraelských pilotov priamo v Československu. Operácia dostala názov „akce DI“.
Prvá skupina izraelských pilotov prišla do Československa už začiatkom mája, avšak väčšina z nich výcvik nestihla dokončiť kvôli potrebe okamžitého nasadenia v Izraeli. Dňa 18. mája totiž do Českých Budějovíc dorazila správa o útoku egyptských bombardérov C-47 na autobusovú stanicu v Tel Avive, pri ktorom zahynulo 42 ľudí. Piloti okamžite požiadali o presun do Izraela, aby sa mohli zapojiť do obrany štátu. Aj napriek námietkam inštruktorov, že výcvik nedokončili, boli nakoniec prepravení do Žatca, odkiaľ sa postupne všetkých päť pilotov presunulo do Izraela.
Letisko v Žatci v tej dobe slúžilo takmer výhradne pre potreby izraelskej operácie, ktorá dostala krycí názov „Balak“. Z tohto letiska bol zriadený letecký most priamo do Izraela na letisko Ekron (neskôr Tel-Nof).
Prvá Avia bola rozobratá a poslaná do Izraela v noci 20. mája na palube C-54D spolu s prvými dvoma pilotmi Ezerom Weizmanom a Modi Alonom. Ráno 21. mája potom nasledovali dve lietadlá C-46, na palube ktorých bolo vybavenie, munícia a zvyšní traja piloti – Eddie Cohen, Milton Rubenfeld a Lou Lenart.
V ďalších niekoľkých vlnách medzi 23. až 26. májom bolo prepravených ďalších päť Avií (jedna bola zničená pri nehode pri pristátí na letisku Ekron). Lietadlá sa kvôli mnohým technickým komplikáciám podarilo dostať do prevádzky až 29. mája, kedy sa okamžite, bez akéhokoľvek zalietania či preskúšania, vrhli do svojej prvej bojovej misie. Toto bola zároveň vôbec prvá letecká misia izraelského letectva v jeho začínajúcej histórii.
(koniec prvej časti)
zdroj: Martin Pospíšil - REVI 66 a 67, Karel Hellebrand a Vladislav Radina - Svet Kridel
illustracia: Eduard Model Accessories - by Adam Tooby
