Československé Avie boli tak trochu Frankensteinovým monštrom “zošitým” zo zbytkov po nemeckej armádnej výrobe, ktorá bola z veľkej časti umiestnená práve vtedajšom Protektoráte. Po vojne sa vláda a armáda rozhodli, že budú potrebovať bojové stíhačky pre potreby obnovujúcej sa československej armády. Najrýchlejšou a najlacnejšou cestou bolo pokračovať vo výrobe nemeckých Messerschmittov. Po požiari závodu Avia Letňany v ktorom zhorel aj sklad motorov DB 605 určených pre tieto lietadlá, bolo potrebné ich nahradiť a podľa toho upraviť dizajn. Voľba padla na motory Jumo 211, pôvodne určené pre bombardéry Junkers či Heinkel. Draky Messerschmittov (verzia Bf 109 G-K) boli preto upravené pre tieto nie príliš vhodné motory. Avie teda oproti Messerschmittom dostali aj nové vrtule. Pred samotnou výrobou Avie S-199 bolo postavených približne 21 kusov Avia S-99, ktoré používali pôvodné motory Daimler-Benz DB 605. Tieto motory však boli rôznej kvality a pochádzali z rozličných sérií, čo spôsobovalo problémy so spoľahlivosťou a výkonom. Preto sa výroba presmerovala na motor Junkers Jumo 211 a jeho vylepšenú verziu 211F, ktoré síce neboli ideálne pre stíhačku, ale boli dostupné a umožnili pokračovať vo výrobe.
Avie S-199 boli počas testovania notoricky známe množstvom technických problémov. Stroje boli veľmi zle ovládateľné, najmä pri vzlete a pristátí. Významným problémom bola zlá synchronizácia guľometov MG 131 strieľajúcich cez vrtuľový oblúk – nové, širšie kovové vrtule spôsobovali, že synchronizácia často zlyhávala a sú známe aj prípady, keď si piloti pri streľbe doslova ustrelili vlastnú vrtuľu. Problémy sa týkali aj podvozkov – kvôli rôznym verziám použitých komponentov a nekvalitnej montáži sa často lámali pri tvrdom pristátí. Rádiá boli nespoľahlivé alebo úplne chýbali, niektoré verzie mali problémy aj s inštaláciou výzbroje. V kombinácii so zlou ovládateľnosťou dostali Avie medzi pilotmi prezývku "Mezek" – tvrdohlavý, ťažkopádny a nebezpečný stroj, ktorý mnohí pilotovali len z nutnosti a s obavami.
Avie S-199 dodané do Izraela pochádzali priamo z výrobnej linky leteckého závodu Avia v Čakovicích – nešlo teda o vyradené alebo repasované stroje, ale o nové kusy, čo bola rarita, keďže mnohé krajiny v tom čase predávali len vojenské zvyšky. Išlo o stroje z I. až III. série, a tak sa do Izraela dostalo niekoľko kusov z úplne prvej série, ktoré mali chladič oleja pod motorom. Novšie verzie už mali namiesto neho inštalované výmenníky tepla. Všetky stroje dodané do Izraela mali starší prekryt kokpitu po vzore posledných Messerschmittov, takzvaný “Erla”. Novšie verzie Avii mali potom všeobecne známe zaoblené prekryty, tieto sa však už do Izraela nedostali.
Všetky stroje boli vybavené štandardnou výzbrojou dvoch guľometov MG 131 v ráži 13 mm (inštalované nad motorom) a dvojicou 20 mm kanónov MG 151 (inštalovaných v gondolách pod krídlom). Neskoršie kusy potom mali inštalované nosníky na zavesenie štyroch bômb pod trupom.
(koniec druhej časti)
zdroj: Martin Pospíšil - REVI 66 a 67, Karel Hellebrand a Vladislav Radina - Svet Kridel
illustracia: Eduard Model Accessories - by Adam Tooby
