Nedávno sa v českom mediálnom priestore objavila námietka voči niektorým médiám — a obzvlášť voči ČT24, že sú zaujaté v prospech Izraela a že by mali v rámci vyváženosti prezentovať „obe strany rovnako“.
To je, samozrejme, absolútny nezmysel.
Objektívne spravodajstvo znamená snahu poskytovať pravdivé a relevantné informácie v kontexte, bez emócií. To sa však robí ťažko, keď jedna strana opakovane a preukázateľne klame. Žiadať, aby teroristická organizácia dostávala rovnaký priestor a jej tvrdenia rovnakú váhu ako demokratický štát s fungujúcim systémom práva, spravodlivosti a zodpovednosti, je scestné.
Mohol by som to prirovnať k situácii po 11. septembri — predstava, že by západné médiá mali „vyvážene“ ponúknuť Talibanu priestor na vysvetlenie, prečo si podľa nich Západ zaslúži byť zničený, je absurdná. Nie všetko, čo má dve strany, je aj rovnako platné.
Veľa ľudí si totiž mýli pojmy. Myslia si, že „vyváženosť“ znamená spravodlivosť. Ale ak je jedna strana založená na dôkazoch a druhá na klamstvách, ich „rovnocenné“ postavenie v médiách nie je férovosťou, ale falošnou objektivitou. A falošná objektivita je stav, keď médiá predstierajú nestrannosť tým, že dávajú rovnaký priestor pravde aj nepravde — často zo strachu, že budú obvinené z jednostrannosti.
Nechcem tým, samozrejme, tvrdiť, že všetky informácie pochádzajúce od izraelskej armády, vlády či médií sú vždy stopercentné. Rozdiel je však v tom, že zatiaľ čo Hamas a jemu podobné skupiny často bez zábran a v priebehu niekoľkých minút šíria úplne vyfabrikované alebo zavádzajúce údaje, izraelské úrady majú tú „nevýhodu“, že každý incident podlieha paralelnému vyšetrovaniu hneď viacerých inštitúcií. Kredibilné závery tak bývajú dostupné v lepšom prípade o niekoľko dní, no často až po týždňoch či mesiacoch.
V mediálnom prostredí je však takýto časový horizont celou večnosťou — kým izraelské úrady ešte len analyzujú satelitné snímky, svedecké výpovede či záznamy komunikácie, dezinformácia už koluje po celom svete, zdieľaná miliónmi ľudí a preberaná mainstreamovými médiami. Keď sa pravda napokon objaví, stráca svoj účinok. Naratív je už zabetónovaný, emócia prekonala realitu. Kto s odstupom času vyvracia lož, ten už len prehráva mediálnu bitku, bez ohľadu na fakty.
A presne na túto časovú asymetriu sa teroristické skupiny spoliehajú. Vedia, že v západnom informačnom priestore vyhráva ten, kto je prvý a najhlasnejší, najemotívnejší. Vytvoriť šokujúci naratív je jednoduché, jeho oprava už nikoho nezaujíma. Práve preto sú profesionálne a dôkladne overované informácie čoraz častejšie v nevýhode — sú pomalé, komplexné a chýba im emočný náboj. Výsledkom je, že sa falošné správy často dostávajú do hlavných správ a pravda sa objaví až v poznámke pod čiarou.
Napríklad BBC v októbri 2023 bez overenia prebrala tvrdenie Hamasu, že izraelské letectvo zničilo nemocnicu al-Ahli (často nesprávne označovanú ako „Shifa“) a zabilo vyše 500 civilistov. Neskôr sa ukázalo, že išlo o zlyhanú raketu odpálenú Palestínskym islamským džihádom, ktorá dopadla na parkovisko vedľa nemocnice. Izrael zverejnil vizuálne aj komunikačné dôkazy, ktoré podporili túto verziu, a závery medzinárodných analytikov a spravodajských služieb jej dali za pravdu. Ale bolo už neskoro.
Je dôležité dodať, že nie všetky médiá robia chyby zo zlého úmyslu. Niekedy ide o nevedomosť, nedostatok skúseností, časový tlak či nedostatok overených zdrojov. Lenže ak médiá — vedome alebo nevedome — dávajú rovnocenný priestor pravde aj lži, ohrozujú tým nielen svoju vlastnú kredibilitu, ale aj dôveru verejnosti v médiá ako také. A v konečnom dôsledku posilňujú propagandu a dezinformačné siete, ktoré na tejto nedôvere parazitujú.
Spravodajstvo ČT24 patrí dlhodobo medzi najvyváženejšie a najdetailnejšie v regióne — a to aj v porovnaní s renomovanými zahraničnými médiami. Je to najmä vďaka redaktorom, ktorí sa téme venujú dlhodobo, poznajú historické súvislosti a rozumejú náboženským, politickým aj kultúrnym nuansám Blízkeho východu. Nehovoriac o tom, že majú v oblasti priamo niekoľko spravodajcov so znalosťou miestneho prostredia.
Ich spravodajstvo sa preto môže niekomu na prvý pohľad javiť ako „nevyvážené“, no v skutočnosti len odráža asymetriu konfliktu samotného. Tento konflikt totiž nie je asymetrický len vo vojenskej rovine — ale aj v rovine morálnej, právnej, hodnotovej a informačnej. A ak sa v tejto asymetrii snažíme hľadať falošnú rovnováhu, vzdávame sa pravdy v mene pseudoneutrálnosti.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
