Drahý Ridley,
prosím, už stačilo.
Votrelec a Blade Runner patria k mojim najobľúbenejším filmom vôbec. Sci-fi ti vždy išlo. Bol si vizionár. Vedel si budovať svet, atmosféru, napätie. Tvoje obrazy mali váhu, tvoje príbehy presah. V tom si bol priekopník a nik ti to nevezme.
Potom však prišiel rok 1992 a s veľkou slávou dorazil do kín film 1492. Krásne nakrútený, s podmanivou hudbou Vangelisa, vizuálne veľkolepý. Lenže každý, kto si zo školy odniesol aspoň základný prehľad z dejepisu, zostal zaskočený. Už vtedy sme viacerí začali dvíhať obočie.
A potom sa to začalo kopiť.
Gladiátor. Kráľovstvo nebeské. Robin Hood. Posledný súboj. A teraz Napoleon.
Ridley, tieto filmy privádzajú mňa - a mnohých ľudí, ktorí majú aspoň elementárny rešpekt k historickým faktom - k nepríčetnosti. A z nejakého dôvodu je to s každým ďalším pokusom horšie. Áno, vizuálne sú to monumenty. Áno, výprava je veľkolepá. Ale história nie je kulisa, ktorú môžeš ohýbať, ako sa ti zachce, len preto, že to lepšie vyzerá v traileri.
Pozrel som si Napoleona a nevedel som, či sa mám smiať alebo plakať. Prečo sa ten film vlastne volá „Napoleon“? Kde je stratég? Kde je politik? Kde je komplexná osobnosť, ktorá formovala Európu a svet? Zostal len zmätený muž, poskladaný z anekdot a skratiek, bez kontextu a bez hĺbky. Paródia na jedného z najvýznamnejších politikov a vojevodcov v našej histórii, ktorého si degradoval na smutnú karikatúru impotentného idiota. Prečo?
Už v prvej scéne je nesprávny dátum. Časová chronológia je rozbitá a udalosti sú poprehadzované tak, že strácajú príčinu aj následok. Väčšina filmu sa sústreďuje na zvláštne, prehnane podivné osobné vzťahy, ktoré sú nielen dramaticky naddimenzované, ale často aj historicky nepresné - a pritom pre pochopenie Napoleona ako štátnika a vojenského génia sú aj úplne nepodstatné.
Najviac však bolí, čo si vynechal.
Zásadné momenty jeho politickej kariéry, reformy, strategické rozhodnutia – veci, ktoré formovali Európu - sú ignorované alebo odbité jednou vetou, akoby išlo o poznámku pod čiarou. A kľúčové bitky? Tie si zredukoval na chaotické, takmer stredoveko pôsobiace jatky bez taktiky, bez kontextu, bez pochopenia toho, prečo bol Napoleon považovaný za vojenského inovátora a génia.
Prečo nám to robíš, Ridley? Prečo si si vybral práve dejiny ako plátno pre svoje najzvrhlejšie fantázie? Prečo sa nepustíš späť tam, kde si neohroziteľný – do fantastických svetov, ktoré si môžeš vytvoriť od nuly?
Stále si myslím, že si veľký režisér. O to viac to bolí.
