„Ak sedím na lavičke v parku a príde ku mne útočník s palicou a dobije ma na smrť, je úplne jasné, kto je agresor a kto je obeť. Ak sedím na lavičke v parku a blíži sa ku mne útočník s palicou, a ja ho v sebaobrane zastrelím, je tiež úplne jasné, kto je agresor a kto obeť, aj keď výsledok konfrontácie je úplne opačný. Je to preto, že útočník vždy preberá zodpovednosť za výsledok konfrontácie.“
Vojna na Ukrajine a vojna na Blízkom východe sa, samozrejme, nedajú priamo porovnať. Ide o dva konflikty, ktoré sú diametrálne odlišné na všetkých úrovniach – od geopolitického kontextu cez charakter boja až po zapojenie civilného obyvateľstva. Napriek tomu môže byť takéto porovnanie užitočné na ilustráciu spôsobu, akým ľudia v strednej Európe vnímajú konflikty z pohodlia svojho gauča.
Väčšina ľudí na Slovensku či v Česku má v otázke vojny na Ukrajine úplne jasno. Príčetná väčšina spoločnosti je na strane Ukrajiny, ktorú považuje za obeť ruskej agresie, a nemá najmenšie pochybnosti o tom, kto je v tomto konflikte agresor. Potom existuje menšia skupina ľudí, ktorá bezostyšne fandí Rusku, často pod vplyvom ruskej propagandy. Ich argumenty však pôsobia smiešne a absurdne pre každého, kto sa na situáciu pozerá aspoň trochu kriticky.
Keď sa však presunieme k vojne medzi Izraelom a Iránom podporovanými skupinami, ako sú Hamas, Hizballáh či jemenskí Hútíovia, zrazu tá istá príčetná väčšina stráca jasnú orientáciu. Izrael sa síce v tomto konflikte nachádza v podobnej pozícii ako Ukrajina – je obeťou agresie a bráni sa –, no zrazu už nie je situácia tak jednoznačne vnímaná. Objavuje sa zmätok, relativizovanie, volanie po "mierovom riešení" a dokonca aj otvorená podpora Hamasu. Ako je možné, že tí istí ľudia, ktorí dokážu ruskú propagandu bez problémov rozpoznať a odmietnuť, sa tak ľahko nechajú nachytať na propagandu palestínskych teroristických organizácií?
Jedným z vysvetlení môže byť geografická blízkosť konfliktu. Vojna na Ukrajine sa odohráva priamo za našimi hranicami, dotýka sa nás ekonomicky, politicky aj emocionálne. Naopak, konflikt na Blízkom východe je pre mnohých vzdialený a abstraktný. Ale toto vysvetlenie je len čiastočné.
Kľúčovým faktorom je propaganda. Tá ruská je rozsiahla, cielene zavádzajúca a dobre financovaná, ale máme s ňou dlhoročnú skúsenosť. Ľudia v strednej Európe sa ju naučili identifikovať a filtrovať. Palestínska propaganda je však oveľa rafinovanejšia a nebezpečnejšia. Nielenže manipuluje obraz samotnej vojny, ale systematicky prekrúca historický kontext celého konfliktu. Vytvára falošný naratív o Izraeli ako kolonizátorovi a utláčateľovi, čím cielene oslabuje jeho legitimitu v očiach svetovej verejnosti.
Palestínska propaganda navyše cieli na emócie. Kým ruská propaganda sa často snaží pôsobiť na dezinformačných naratívoch o geopolitike, palestínska propaganda ide priamo na city – používa obrazy mŕtvych detí, skreslené štatistiky a emocionálne nabitý jazyk, ktorému ľudia ľahko podliehajú. Táto taktika spôsobuje, že tí istí ľudia, ktorí správne identifikujú ruské lži, sú úplne neschopní odhaliť manipulatívne techniky Hamasu. Výsledkom je nielen nesprávne vnímanie samotného konfliktu, ale aj fatálne skreslenie jeho historických príčin.
Dôležitý rozdiel medzi oboma vojnami je aj v ich charaktere. Na Ukrajine bojujú proti sebe dve regulárne armády, zatiaľ čo konflikt Izraela s Hamasom je asymetrický. Hamas vedome využíva civilistov ako živé štíty, umiestňuje svoje zbrane do škôl, nemocníc a mešít, čím vystavuje palestínske obyvateľstvo obrovskému riziku. Izrael naopak aktívne podniká kroky na minimalizáciu civilných obetí – vopred varuje pred útokmi, vytvára humanitárne koridory a presúva civilistov do bezpečnejších oblastí. Napriek tomu je prezentovaný ako agresor, zatiaľ čo skutoční teroristi sú vykresľovaní ako hrdinovia odporu.
Záver je teda jasný: problémom nie je len dvojitý meter, ale aj to, že palestínska propaganda cielene podkopáva základné fakty o konflikte a úspešne ich nahrádza emocionálne nabitými dezinformáciami. Kým v prípade Ukrajiny dokážeme celkom presne rozlíšiť, kto je agresor a kto obeť, v prípade Izraela je úspech propagandy Hamasu taký veľký, že aj rozumní ľudia podliehajú jej naratívu. A to je presne jej cieľ.
Autor: David Polák
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
