„Gaza je na pokraji hladomoru.“ Túto vetu počujeme prakticky každý druhý týždeň za posledný rok a pol. Vždy od nejakej humanitárnej organizácie, často sprevádzanú dramatickými výzvami, emotívnymi prirovnaniami a niekedy aj zveličenými obvineniami voči Izraelu. Tentoraz znie rovnako ako pred mesiacom. Alebo pred rokom. Ale čo sa v skutočnosti zmenilo?
Alarm bez dôkazov
Organizácie ako Norwegian Refugee Council, Oxfam, ActionAid či Save the Children pravidelne vydávajú varovania, že v Gaze „už začína hladomor“. No málokedy – ak vôbec – ponúknu podrobné dáta, ktoré by tieto vyhlásenia potvrdzovali. Absentuje metodológia, neuvádzajú sa konkrétne miery podvýživy, úmrtnosti ani dostupnosti potravín. Jednoducho, namiesto analýz prichádza PR.
A tieto vyjadrenia nezriedka pochádzajú od organizácií, ktoré v Gaze nemajú žiadneho zástupcu. Ich „dôkazy“ vychádzajú zo sekundárnych správ, často cez miestnych partnerov napojených na Hamas alebo iné frakcie. Vedecky sa na to nedá spoľahnúť. Politicky je to ale výbušný materiál – a práve o to ide.
Ako vyzerá skutočné hodnotenie hladomoru?
Ak by išlo o reálnu hrozbu hladomoru, podľa štandardov IPC (Integrated Food Security Phase Classification) by to vyžadovalo reprezentatívne vzorky domácností, objektívne údaje o výžive detí a úmrtnosti a jasné kritériá, ktoré rozlišujú medzi potravinovou neistotou a hladomorom. Takéto hodnotenie pre Gazu doteraz neexistuje. Namiesto toho sa opakovane šíria len varovania, ktoré majú mediálny efekt – no nulovú transparentnosť.
Kto za to nesie zodpovednosť?
V skratke: nikto. Médiá tieto varovania preberajú bez overovania a aktivisti ich šíria ďalej ako „dôkaz genocídy“. A medzitým sa stráca dôvera v celý humanitárny sektor. Ak sa hladomor vyhlasuje každé dva týždne bez toho, aby sa reálne naplnil, čo sa stane, keď raz príde naozaj?
Zároveň sa tým devalvuje význam slova „hladomor“. Hladomor je výnimočný a extrémny jav. Ak ho budeme používať ako nálepku na každú zložitú situáciu, stratí význam – podobne ako slová „apartheid“ či „genocída“.
Kto z toho profituje?
Najviac z tejto rétoriky ťaží Hamas. Preň je hlad politický nástroj a to jak ten reálny tak aj ten vymysleny. Používa ho na vyvíjanie tlaku na Izrael a Západ, na udržanie kontroly nad pomocou (ktorá často končí v jeho rukách - dokonca samotná OSN potvrdila že 85% pomoci končí v tuneloch Hamasu), a samozrejme na odvrátenie pozornosti od vlastnej zodpovednosti za katastrofálne riadenie Gazy a zámerné bedačenie vlastných ľudí.
Záver
Humanitárne organizácie majú obrovskú moc – ale aj zodpovednosť. Ak tvrdia, že hrozí hladomor, musia to vedieť preukázať. Inak ohrozujú nielen dôveru verejnosti, ale aj samotnú myšlienku humanitárnej pomoci.
Zatiaľ čo viaceré humanitárne organizácie pravidelne varujú, že Gaza čelí akútnemu hladu a že sever pásma sa už nachádza v stave hladomoru, izraelský COGAT tvrdí opak: podľa ich údajov prešlo do Gazy od začiatku konfliktu vyše milión ton humanitárnej pomoci vrátane státisícov ton potravín, čo by podľa COGAT-u malo pokryť výživové potreby obyvateľstva. Kým organizácie ako IPC, WHO či Euro-Med uvádzajú extrémne úrovne potravinovej neistoty a alarmujúce prípady podvýživy detí, COGAT zverejňuje štatistiky, podľa ktorých v niektorých obdobiach prúdil do Gazy dostatok potravín na zabezpečenie viac než 3 000 kcal denne na osobu. Tento ostrý rozpor medzi terénnymi varovaniami a oficiálnymi logistickými údajmi ukazuje, ako dramaticky sa môžu líšiť pohľady na tú istú krízu v závislosti od zdroja informácií a spôsobu merania.
Odpoveď na otázku, či v Gaze dnes prebieha hladomor, nie je jednoduchá. Realita v teréne je mimoriadne ťažko overiteľná a často sa dramaticky líši nielen medzi rôznymi oblasťami, ale aj medzi jednotlivými dňami. Tvrdiť s istotou, že hladomor prebieha – alebo naopak, že určite neprebieha – je preto nepoctivé. Kto to robí, či už z humanitárnych alebo politických pohnútok, zavádza. Z dostupných dát vyplýva, že situácia v Gaze je bezpochyby veľmi zlá. No zároveň chýbajú dôkazy, že by išlo o plošný, systémový hladomor v zmysle oficiálnych kritérií. Zjednodušené a dramatické naratívy preto skôr zahmlievajú než objasňujú – a v konečnom dôsledku škodia práve tým, ktorí skutočne trpia.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
