Druzovia sú nábožensko-etnická skupina Blízkeho východu. Ich náboženstvo sa vyvinulo v 11. storočí z islamského šiitizmu, konkrétne z ismailizmu, ale dnes sa považuje za samostatnú vieru, ktorá neprijíma konvertitov – drúzom sa človek musí narodiť. Druzovia majú tajnú teológiu dostupnú len zasväteným (uqqal). Ich viera je monoteistická, verí v reinkarnáciu a je ovplyvnená rôznymi ezoterickými smermi, ale aj ranným kresťanstvom. Druzovia sa nepovažujú za moslimov.
Na Blízkom východe ich žije odhadom asi 1,2 milióna, z toho približne polovica v Sýrii, 30 až 40 % na juhu Libanonu a asi 10 % v Izraeli, prevažne na severe krajiny – v okolí Haify, Galilejského jazera a na Golanských výšinách. Menšie drúzske komunity nájdeme aj na severe Jordánska. Hovoria levantskou arabčinou a väčšina izraelských drúzov aj hebrejčinou.
Majú silnú komunitnú súdržnosť, vlastnú identitu, kultúru a zvyky. Napriek tomu, že žijú v rôznych krajinách, kde si zachovávajú svoje tradičné autonómne komunity, ich lojalita sa často viaže na štát, v ktorom sa nachádzajú. Z historického hľadiska si zachovali neutralitu v regionálnych konfliktoch, ale keď je to nutné, dokážu sa vojensky brániť. Napríklad počas libanonskej občianskej vojny boli drúzske milície silným hráčom a spojencom izraelskej armády.
Druzovia sa pridali na stranu Židov už počas britského mandátu a po vyhlásení štátu Izrael v roku 1948 bojovali na jeho strane proti Arabskej lige. V Izraeli je dodnes drúzska komunita tradične lojálna štátu a dokonca tu existuje drúzska sionistická organizácia. Mnohí drúzski muži slúžia dobrovoľne v izraelskej armáde, kde majú tradične veľmi dobrú povesť a často dosahujú vysoké posty.
Druzovia v Sýrii boli tiež tradične lojálni režimu a mnohí muži slúžili v sýrskej armáde. Aj keď neexistujú žiadne dôkazy, že by drúzi v sýrskej armáde boli akokoľvek zapojení do Asadových zločinov, napriek tomu došlo cez víkend ku konfliktu v meste Jaramana južne od Damasku medzi ozbrojencami novej dočasnej vlády a miestnou drúzskou komunitou. Údajne išlo o pokus zadržať a odzbrojiť drúzov, ktorí slúžili v Asadovej armáde – aspoň to tvrdí sýrska „vláda“. Drúzi naopak tvrdia, že boli zákerné napadnutí. Čo vieme s istotou, je, že zomreli dvaja ľudia a piati boli zranení.
Môže sa to zdať ako celkom marginálna roztržka, ale dala do pohybu udalosti, ktoré môžu byť zásadné pre budúcnosť sýrsko-izraelských vzťahov. Izraelský minister obrany Israel Katz nariadil jednotkám, ktoré sa nachádzajú v Sýrii, aby zabezpečili ochranu drúzskeho obyvateľstva. To ale znamená aj rozšírenie vojenskej prítomnosti na území Sýrie. Izraelská vláda následne v nedeľu predložila návrh na vydanie pracovných povolení pre sýrskych drúzov, aby im umožnila pracovať v Izraeli.
Mnohí za tým vidia snahu Izraela nájsť zámienku pre okupáciu či dokonca anexiu sýrskeho územia. Pre takéto tvrdenia však neexistujú absolútne žiadne dôkazy a izraelská vláda takéto ambície rezolútne popiera. Ako hlavné dôvody uvádza ochranu izraelského pohraničia a ochranu miestnej drúzskej menšiny pred ozbrojencami, ktorí by na ňu mohli útočiť. Podľa drúzskeho aktivistu Mansoura je táto obava oprávnená a kroky izraelskej vlády a armády privítal. Treba však povedať, že sýrska drúzska komunita v tomto názore vôbec nie je jednotná. Hoci sa žiadny z jej predstaviteľov proti týmto krokom vyslovene neohradil, niekoľkí vyjadrili znepokojenie, že by to mohlo naopak priniesť ďalšiu eskaláciu stretov.
Nech už sú pohnútky či plány izraelskej armády akékoľvek, ochrana našich drúzskych susedov zostáva prioritou.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
