Na prvý pohľad pôsobí OSN ako veľkolepý chrám ľudskosti – fórum, kde sa štáty stretávajú, aby chránili mier a spravodlivosť. V skutočnosti sa však už roky mení na divadlo, v ktorom zohráva Izrael rolu večného zlosyna. Kritika židovského štátu na pôde OSN nie je výsledkom objektívneho posudzovania faktov, ale dôsledkom systematickej politickej zaujatosti, v ktorej sa jazyk ľudských práv mení na zbraň a spravodlivosť na frašku.
Hlasovacia mašinéria
Základ tohto mechanizmu tvorí blok štátov združených v Organizácii islamskej spolupráce (OIC), podporovaný autokraciami, postkoloniálnymi režimami a ďalšími krajinami, ktorým ide viac o ideológiu než o pravdu. Táto skupina disponuje automatickou väčšinou, ktorá zabezpečí schválenie akejkoľvek rezolúcie – bez ohľadu na jej obsah, súvislosti či dôkazy.
V praxi to znamená, že Valné zhromaždenie OSN každoročne prijíma viac rezolúcií proti Izraelu než proti všetkým ostatným krajinám sveta dokopy. V roku 2023 ich bolo 15. Proti Rusku – 6. Proti Iránu – 1. Proti Číne – nula. Genocída Ujgurov? Mlčanie. Milióny sýrskych utečencov? Mlčanie. Ale Izrael? Tam sa nikdy nevynechá príležitosť.
Pravidlo číslo sedem
Symbolom tejto posadnutosti je bod č. 7 v agende Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) – stály bod venovaný výlučne „porušovaniu práv Palestínčanov Izraelom“. Izrael je jedinou krajinou, ktorá má takýto špeciálny, trvalo zakotvený priestor vo fungovaní Rady. Ani Sýria, ani Severná Kórea, ani Afganistan pod Talibanom nič podobné nemajú. To, čo má UNHRC predstavovať – rovnosť, nestrannosť, férovosť – sa tu zrúti ešte skôr, než začne diskusia.
UNRWA – agentúra pre udržiavanie utečenectva
Osobitnú úlohu v tomto systéme hrá UNRWA, agentúra OSN určená výlučne pre palestínskych utečencov. Ako jediná na svete umožňuje, aby sa status utečenca dedil, a to už po štyri generácie. Žiadna iná utečenecká populácia nemá takýto režim – ani etnickí Nemci vyhnaní po vojne, ani milióny Sýrčanov či Ukrajincov.
UNRWA dnes neplní funkciu integrácie alebo humanitárnej pomoci. Stala sa nástrojom udržiavania konfliktu. Jej školy šíria antisemitizmus, zamestnanci sú prepojení s Hamasom, a miesto budovania mieru vychováva ďalšie generácie presvedčené o tom, že Izrael je dočasná anomália, ktorú treba odstrániť.
Sionizmus ako rasizmus? OSN to už raz skúšala
V roku 1975 prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciu č. 3379, podľa ktorej je sionizmus – národné hnutie židovského ľudu – formou rasizmu. Trvalo 16 rokov, kým bola táto lož formálne zrušená. No jej duch sa nikdy úplne nestratil. Stále žije v rétorike správ, v jazyku niektorých spravodajcov, a najmä – v štruktúre samotného systému.
Medzinárodná justícia: dojem nestrannosti, realita politickej symetrie
Formálne sú Medzinárodný súdny dvor (ICJ) a Medzinárodný trestný súd (ICC) nezávislé od OSN, no personálne, ideologicky a mediálne sú s ňou prepojené. OSN vytvára rámec obvinení a tieto súdy ich legalizujú.
Prokurátor ICC Karim Khan šokoval svet, keď navrhol zatýkacie rozkazy na izraelského premiéra a ministra obrany – súčasne so žiadosťami na vodcov Hamasu. Výsledkom je zdanlivá rovnosť medzi demokratickým štátom a teroristickou organizáciou, ktorá plánovala a vykonala vraždy, znásilnenia a únosy civilistov.
ICJ zase prijal žalobu Južnej Afriky o „genocíde v Gaze“ – bez dôkazov, bez spojenia s konfliktom a bez kompetencie. Stačila politická vôľa a rétorika, ktorá zmení vojnu proti terorizmu na údajný pokus o vyhladenie národa.
Spravodajcovia bez spravodlivosti
Takzvaní osobitní spravodajcovia OSN nie sú nezávislí analytici, ale často aktivisti s jasnou agendou. V prípade Izraela majú mandát sledovať iba jeho porušenia, nie zločiny Hamasu či Palestínskej samosprávy. Už samotný rámec je teda zaujatý.
Súčasná spravodajkyňa, Francesca Albanese, je príkladom. Otvorene spochybňuje právo Izraela na sebaobranu, legitimizuje násilie ako „odpor“ a šíri naratívy, ktoré následne preberajú médiá, diplomati a dokonca aj súdy. Jej správy – hoci sú plné ideológie a manipulácií – sa často citujú ako relevantné zdroje na pôde ICC aj ICJ.
Uzavretý systém
Výsledkom je dokonale prepojený a navonok legitímny mechanizmus delegitimizácie Izraela:
OSN vytvára rétorický rámec,
UNRWA živí realitu na mieste,
osobitní spravodajcovia dodajú správne „fakty“,
ICC a ICJ poskytnú právnu pečať.
Navonok pôsobí všetko ako proces: správy → analýzy → rozhodnutia → verdikty. V skutočnosti však ide o uzavretý kruh, v ktorom sa ideológia sama potvrdzuje a Izrael je vopred vinný – čímkoľvek.
Záver: Keď sa právo zmení na zbraň
To, čo sledujeme, nie je spravodlivosť. Je to systémová kampaň vedená pod zámienkou morálky, ktorá mení právo na nástroj a obete na páchateľov.
V tomto systéme sa:
produkujú zločiny tam, kde sú len obranné reakcie,
normalizuje terorizmus ako „legitímny odpor“,
a spochybňuje samotná existencia jedného štátu.
To nie je nestrannosť.
To nie je rovnováha.
To je sofistikovaná forma medzinárodnej šikany – a svet jej nadšene tlieska.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
