Už viac ako 30 rokov prúdia na palestínske územia miliardy dolárov z Európy, Spojených štátov, arabských monarchií aj medzinárodných organizácií. Oficiálne ide o humanitárnu a rozvojovú pomoc – v praxi však často o čiernu dieru, v ktorej miznú peniaze daňových poplatníkov bez akejkoľvek kontroly a výsledkov. Miesto škôl, ciest či nemocníc tu vyrastajú vily pre vybraných, bunkre, tunely a hlavne nenávisť.
Kto platí a koľko?
Od roku 1994, kedy bola vytvorená Palestínska samospráva (PA), dostali Palestínčania viac zahraničnej pomoci na obyvateľa než ktorákoľvek iná skupina na svete. Podľa World Bank len medzi rokmi 1994 a 2020 priteklo do palestínskych území vyše 40 miliárd dolárov. K hlavným donorom patria:
Európska únia a jej členské štáty – dlhodobo najväčší civilný donor PA
Spojené štáty americké – aj po znížení pomoci za Trumpovej administratívy išlo o miliardy
Arabské krajiny – najmä Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty
OSN a agentúry ako UNRWA – s rozpočtami v stovkách miliónov dolárov ročne
Kde sú tie peniaze?
Odpoveď je jednoduchá: mnohé z nich skončili vo vreckách tých, ktorí tvrdili, že bojujú za práva Palestínčanov.
Jásir Arafat, historický líder PLO a prvý prezident PA, mal podľa dokumentov Medzinárodného menového fondu k dispozícii „neoficiálny rozpočet“ vo výške 900 miliónov dolárov. Po jeho smrti sa objavili odhady, že Arafat a jeho blízki ovládali majetok v hodnote 1–3 miliardy dolárov.
Mahmúd Abbás, jeho nástupca, je podľa niektorých odhadov miliardárom. Jeho dvaja synovia prevádzkujú rozsiahle podnikateľské impérium vrátane monopolov na vývoz cementu.
Chálid Miš'al, bývalý líder Hamasu, sa po rokoch v Sýrii a Katare údajne „vypracoval“ na majetok viac než 2 miliardy dolárov, hoci oficiálne nikdy nepodnikal.
UNRWA: pomoc, ktorá konzervuje problém
Agentúra OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) funguje od roku 1949 a má dnes vyše 30-tisíc zamestnancov – väčšina z nich sú samotní Palestínčania. Na rozdiel od UNHCR, ktorý rieši utečeneckú otázku globálne, UNRWA neintegruje, ale konzervuje utečenecký status a prenáša ho dedične na potomkov.
UNRWA čelí vážnym obvineniam:
Zamestnávanie členov Hamasu a iných ozbrojených skupín
Tolerancia (či šírenie) antisemitizmu v školských učebniciach
Nepriehľadné financovanie a plytvanie – v roku 2019 bývalý interný audítor Chris Gunness opísal agentúru ako „systematicky skorumpovanú“
Najväčšia irónia? UNRWA často platí platy zamestnancov Hamasu v pásme Gazy, keďže Hamas je de facto vládou a UNRWA jediným veľkým zamestnávateľom.
Výsledok: tri generácie závislosti
Palestínska ekonomika je takmer úplne závislá od vonkajšej pomoci. Podľa údajov z roku 2023:
Nezamestnanosť v Gaze presahuje 45 %
Verejné výdavky PA sú z 80 % kryté zahraničnou pomocou
Export tvorí menej než 10 % HDP
Tri generácie Palestínčanov boli naučené, že peniaze jednoducho „prídu“ – bez zodpovednosti, bez reformy, bez inovácií a bez otázok. Pomoc sa stala zbraňou aj pascou. Vznikla infraštruktúra závislosti – a v prípade Hamasu doslova infraštruktúra teroru: podzemné siete tunelov, raketové dielne, mediálne centrá a výcvikové tábory, často postavené z cementu a ocele určených na školy a nemocnice.
Zároveň nemožno prehliadnuť fakt, že Palestínska samospráva, konkrétne PLO, z peňazí donorov systematicky vypláca tzv. „renty mučeníkov“ – príspevky rodinám teroristov zabitých alebo uväznených za útoky proti Izraelu. V roku 2022 išlo podľa odhadov o viac než 300 miliónov dolárov, ktoré boli rozdelené výhradne na základe „zásluh v boji“.
To znamená, že človek, ktorý zabije civilistu, zabezpečí svojej rodine doživotný príjem. A to všetko z peňazí, ktoré mali pôvodne slúžiť na nemocnice, školy či rozvoj hospodárstva.
Namiesto toho, aby vedenie Palestínčanov podporovalo vlastných ľudí k vzdelaniu, inovácii a progresu, udržiava ich vedome v radikalizme, resentimente a mizérii – pretože práve táto miéria beznádeje je zdrojom ich politickej moci a zároveň medzinárodného súcitu, ktorý generuje ďalšie financie.
Nie je preto neodôvodnené podozrenie, že celý systém, ako je dnes nastavený, nie je výsledkom zlyhania, ale zámeru. Palestínčania sa tak už tri generácie nepoužívajú ako subjekt budovania štátu, ale ako nástroj v konflikte proti Izraelu. Ich utrpenie je udržiavané ako politická zbraň – efektívna, lacná a nenápadná.
Záver: pomoc, ktorá paradoxne škodí
Zahraničná pomoc Palestínčanom mala pomôcť vybudovať štát. Namiesto toho vytvorila paralelný svet korupcie, radikalizácie, stagnácie a teroru, v ktorom sú bežní Palestínčania rukojemníkmi vlastných lídrov – a zároveň systémom, ktorý ich udržiava vo večnej závislosti.
Ak má medzinárodné spoločenstvo záujem na riešení konfliktu, prvým krokom musí byť prísna podmienka transparentnosti a zodpovednosti za každý dolár. Inak sa peniaze opäť stratia v tuneloch a vo vreckách skorumpovaných lídrov – a spolu s nimi aj akákoľvek nádej na lepšiu budúcnosť.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
