Je to asi najbizarnejší politický sobáš súčasnosti. Západná progresívna ľavica a islamisti si povedali svoje ideologické „áno“ a dnes spolu pochodujú ulicami Londýna, New Yorku či Paríža ako nový revolučný pár sezóny.
Na prvý pohľad pritom pôsobia ako absolútne nekompatibilná dvojica. Na jednej strane aktivisti posadnutí právami žien, LGBTI agendou, sekularizmom, bezpečnými priestormi a nekonečnými seminármi o mikroagresiách. Na druhej strane hnutia a režimy, ktoré by väčšinu týchto ľudí v reálnom svete poslali buď na prevýchovu, alebo rovno hlavou dolu zo strechy.
A predsa im to klape.
Lebo toto nikdy nebolo manželstvo z lásky. Toto je manželstvo z nenávisti.
Presnejšie: pre islamistov je to manželstvo z rozumu. Pre progresívnu ľavicu manželstvo z nedorozumenia.
Islamisti totiž veľmi dobre vedia, čo robia. Katar nemusí dobýjať západné univerzity tankami, stačia granty, médiá a zopár správnych hesiel. Moslimské bratstvo už dávno pochopilo, že najefektívnejší spôsob, ako oslabiť Západ, je presvedčiť jeho vlastné deti, že ich civilizácia je zdrojom všetkého zla.
A západná progresívna mládež túto rolu prijala s nadšením čerstvo zamilovaného partnera, ktorý ignoruje všetky varovné signály.
Stačí zašepkať zopár magických slovíčok: „kolonializmus“, „utláčaní“, „odpor“. A Hamas sa zrazu zmení na partizánske hnutie, islamistický fanatizmus na autentický hlas globálneho juhu a antisemitizmus na „legitímnu kritiku sionizmu“.
Je fascinujúce sledovať tento politický medový týždeň.
Queer aktivisti pochodujú za režimy, kde by ich existencia bola trestným činom. Feministky obhajujú kultúry, v ktorých má žena približne rovnakú autonómiu ako domáci spotrebič. Ľudia traumatizovaní „mikroagresiami“ na univerzitách zrazu objavia neuveriteľnú toleranciu voči výzvam na džihád a masové vraždenie civilistov.
Ale láska vraj býva slepá. A tá ideologická je aj hluchá a blbá.
Aby toto manželstvo fungovalo, obe strany musia ignorovať, kým ten druhý v skutočnosti je. Islamisti predstierajú, že im ide o ľudské práva. Progresívna ľavica zase predstiera, že islamizmus je len ďalšia nepochopená menšinová identita.
V realite pritom každá strana predstavuje presne to, proti čomu tá druhá údajne bojuje.
Jedni veria v absolútnu slobodu jednotlivca, druhí v absolútnu podriadenosť náboženstvu. Jedni bojujú proti patriarchátu, druhí ho považujú za boží poriadok. Jedni snívajú o rodovej fluidite, druhí by najradšej zaviedli morálnu políciu.
Ale manželstvá z rozumu nikdy nestáli na hodnotách. Stáli na spoločnom záujme.
A tým je tu nenávisť voči Izraelu.
Islamisti nenávidia Izrael z historických, náboženských a civilizačných dôvodov. Progresívna ľavica ho nenávidí preto, že predstavuje všetko, čo jej ideologický software nedokáže spracovať: úspešný západný štát, demokraciu, vojenskú silu, kapitalizmus a ešte k tomu Židov, ktorí odmietli zostať večnou obeťou dejín.
A tak vznikla táto absurdná koalícia, v ktorej sa privilegované deti zo západných univerzít menia na užitočných idiotov režimov, ktoré pohŕdajú všetkým, čo ich civilizácia vytvorila. Islamisti získavajú prístup do sŕdc a myslí západnej mládeže a progresívci lacný pocit morálnej nadradenosti bez toho, aby museli čeliť nepríjemným otázkam.
Je to dokonalé toxické partnerstvo.
Jediný problém je, že dejiny ukazujú jednu nepríjemnú vec: manželstvá založené výlučne na spoločnej nenávisti zvyčajne končia veľmi škaredým rozvodom.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
