Mnohí ľudia majú pomerne zjednodušený a skreslený pohľad na pomery v Gaze. Niet sa čomu diviť, propaganda je v tomto regióne silná na oboch stranách a obraz, ktorý sa dostáva do sveta, je značne skreslený. Jedna strana si predstavuje enklávu dvoch miliónov propagandou zfanatizovaných teroristov, zatiaľ čo druhá strana vidí „väzenie“ pre dva milióny utláčaných a zúfalých bojovníkov za slobodu. Bohužiaľ, oba tieto naratívy sú značne skreslené a v zásade mylné.
Nebudem sa veľmi rozpisovať o histórii a preskočím rovno do roku 2005, kedy sa Izrael jednostranne a úplne stiahol z Gazy. Vzápätí (2007) sa tam odohral menší prevrat, počas ktorého hnutie Hamas prevzalo plnú moc nad územím a opozíciu z radov hnutia Fatah, ale aj iných menších frakcií, zlikvidovalo – a to doslova. Následne Hamas aj vyhral prvé a posledné voľby v Gaze. Hamas odvtedy vládne v Gaze na všetkých úrovniach tvrdou rukou, má pod plnou kontrolou infraštruktúru, vzdelávanie (prostredníctvom kontroly UNRWA), zdravotníctvo, justíciu aj ekonomiku – aspoň navonok sa tak tvári.
V Gaze však fungujú aj ďalšie organizované skupiny, ako Palestínsky islamský džihád (PIJ), hnutie Mudžahedínov či Komunistický demokratický front pre oslobodenie Palestíny (áno, naozaj, to som si nevymyslel). Okrem týchto viac či menej politicky motivovaných organizácií sa v Gaze nachádzajú aj mnohé čisto kriminálne organizácie a gangy či rodinné klany, ktoré majú v rôznych oblastiach pomerne veľkú moc a vplyv. A keďže gazanská polícia je tiež pod správou Hamasu, vieme si predstaviť, že o nejakom právnom a bezpečnom „štáte“ sa tu nedá hovoriť.
Dôležité je uvedomiť si aj to, že tieto skupiny si navzájom konkurujú, a to je podstatné najmä pre pochopenie komplikácií s vyjednávaním o rukojemníkoch. Hamas nemá plnú kontrolu v Gaze a nemá plnú kontrolu nad tým, kde sa jednotliví rukojemníci nachádzajú. To potvrdzujú aj mnohé výpovede prepustených, v ktorých opisujú, že boli nielen unesení, ale následne mesiace držaní a často mučení rodinami či skupinami, ktoré nepatrili k Hamasu ani PIJ. Pri poslednom odovzdávaní rukojemníkov bolo jasne vidieť, že Hamas a PIJ síce navonok pred kamerami konajú spoločne, no je zrejmé, že medzi nimi prebieha boj o nadvládu, vplyv a pozornosť.
V Gaze funguje tzv. “Palestinian Joint Operations Room”, čo je v podstate akési jednotné vedenie všetkých politických a náboženských skupín v Gaze. Avšak toto velenie rozhodne nie je jednotné a v podstate okrem boja proti Izraelu sa na ničom nezhodnú.
Akú veľkú podporu má Hamas a ďalšie hnutia medzi obyvateľstvom Gazy, presne nevieme, ale podľa toho, čo vieme empiricky odpozorovať z médií a vyjadrení jednotlivých aktérov, bude táto podpora zrejme oveľa väčšia, než by sme si mysleli. Americký Pentagon dokonca tvrdí, že od vypuknutia vojny sa Hamasu podarilo rekrutovať viac nových členov, ako ich stratili v bojoch s IDF (mnoho z nich su mladiství). Hamas sa teší nevídanej podpore aj na Západnom brehu, kde sa za posledný rok a pol znepokojivo rozširuje vplyv Iránom podporovaných radikálnych skupín, ako Lions' Den či rôznych odnoží Moslimského bratstva a palestínska samospráva tam má malú alebo žiadnu kontrolu.
Toto je dôležité pochopiť hlavne v súvislosti s potenciálnymi riešeniami pre Gazu v blízkej budúcnosti. Izraelskou vládou stanovený cieľ „úplne zničiť Hamas“ znie skvele, ale keď si ho rozoberieme do podrobností, tak zistíme, že za touto frázou nie je žiadne reálne strategické riešenie, ako toho dosiahnuť. Návrhy amerického prezidenta Trumpa sa taktiež javia skôr ako populistické a nereflektujú realitu. V Gaze sa momentálne nachádza zhruba 2,2 milióna ľudí (údaje sa líšia v závislosti od zdroja), z ktorých má väčšina (uvádza sa 1,6 milióna) status palestínskych utečencov, a ich presunom z Gazy na iné územie sa tento status nijako nezmení.
Hamas je síce v západnom svete považovaný za teroristickú organizáciu, avšak mnoho arabských krajín považuje túto organizáciu za legitímnych zástupcov minimálne časti palestínskej populácie, a ako sme si už povedali, Hamas sa stále teší veľkej podpore zo strany Palestínčanov, či už v Gaze, alebo na Západnom brehu.
Európska únia by v tejto úlohe najradšej videla súčasnú alebo nejako reformovanú palestínsku samosprávu, ale toto riešenie tiež nereflektuje realitu, v ktorej je palestínska samospráva v podstate nefunkčný orgán, ktorý už nemá ani kontrolu nad veľkou časťou Západného brehu.
Je teda zjavné, že Gaza nemá jednoduché, rýchle a bezbolestné riešenie, a bohužiaľ populistické vyhlásenia izraelskej vlády alebo Bieleho domu nás nijako nepribližujú k uspokojivému riešeniu situácie.
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
