Najskôr si jasne a presne definujme, čo/kto je Hamas. Hamas je teroristická organizácia, politické hnutie, paramilitantná skupina, ale aj viac či menej „legitímna“ vládna garnitúra v Gaze. Ale „Hamas“ zároveň predstavuje aj istú ideológiu, ktorá je, bohužiaľ, blízka mnohým takzvaným civilistom, ktorým bola vyše dvoch dekád tlačená v hermeticky izolovanom prostredí od útleho veku. Ideológia je to skrz-naskrz násilná.
Ako rozpoznať člena Hamasu? Členovia Hamasu nenosia rovnošaty či uniformy, neidentifikujú sa špeciálnymi čiapkami či odznakmi. Členom Hamasu môže byť miestny lekár, predavač zeleniny, novinár ale aj humanitárny pracovník. Paramilitantné krídlo Hamasu má vojenskú výstroj a povestné zelené čelenky, ale tie nosia iba na vojenské parády a v propagandistických videách.
Ale dobre, povedzme, že to je vo vojnovom konflikte irelevantné. Podľa medzinárodného vojenského práva je zakázané, aby bojovníci/ozbrojenci bojovali neoznačení v civilnom oblečení – to ale presne palestínski bojovníci (pretože nie všetci ozbrojenci v Gaze sú nutne členmi Hamasu) robia. Avšak podľa toho istého práva je každá ozbrojená osoba považovaná za legitímny cieľ.
Problém je aj v tom, že Hamas bez problémov regrutuje, cvičí a posiela na smrť mladistvých. Neraz aj vo veku 15–16 rokov. Ale akokoľvek hrozne a cynicky to znie, 15-ročný chlapec v teplákoch a s kalašnikovom rútiaci sa na vojenskú hliadku je legitímny cieľ. Cieľ, ktorý však v štatistikách nebude vedený ako zabitý ozbrojenec, ale ako zabité dieťa. Hamas to robí zámerne a veľmi efektívne. Je to jedna z jeho najsilnejších zbraní.
Ďalej je potrebné jasne rozlíšiť kolaterálne straty, ale hlavne – kto za ne nesie zodpovednosť. Hamas tradične útočí a zriaďuje základne zámerne v husto obývaných oblastiach, obzvlášť v objektoch ako sú nemocnice, školy, mešity, utečenecké tábory či sklady potravín. Opäť je zámer jasný a Hamas sa ním ani netají – je ním maximálne zvýšiť civilné obete v prípade protiútoku. Izraelská armáda si toho je vedomá, a preto maximalizuje snahy informovať miestne obyvateľstvo rôznymi prostriedkami o nadchádzajúcich útokoch, aj za cenu straty strategickej výhody. Avšak, opäť podľa vojenského práva je budova, z ktorej nepriateľ odpaľuje rakety či granáty, legitímnym cieľom – a zodpovednosť za civilné obete v danom objekte nesie plne útočník, teda Hamas. Tomu to ale nevadí. Práve naopak. Je to jedna z jeho najsilnejších zbraní.
Hamas si okrem toho civilné obyvateľstvo po takmer dve generácie systematicky pripravoval vymývaním mozgov a fanatickou propagandou v kombinácii s brutálnymi represiami. Veľká časť obyvateľov Gazy, hlavne mladí chlapci, sú tak plne odhodlaní vziať zbraň do ruky a s radosťou sa vrhnúť do náručia smrti a stať sa tak vytúženým martýrom. Tie deti za to, samozrejme, nemôžu. Nič iné nepoznajú, martýri sú ich najväčší hrdinovia a zomrieť v boji proti sionistom je niečo, čo ich od malička učia, že je to to najlepšie v živote. Nie život, ale smrť. Zodpovednosť za životy týchto civilistov opäť padá na psychopatickú ideológiu Hamasu a radikálneho islamu. Je to jedna z jeho najsilnejších zbraní.
Ja v žiadnom prípade nechcem, aby to vyznelo, že týmto článkom chcem dať izraelskej armáde bianko šek na čokoľvek. Izraelská armáda je profesionálna armáda demokratického štátu a má svoju štruktúru, hodnoty a mechanizmy kontroly – a hlavne sa riadi vojenským právom a ženevskými konvenciami. Jasné, že nie je dokonalá – je to obrovská organizácia, v ktorej slúžia státisíce ľudí. Som si plne vedomý, že aj v izraelskej armáde sa nájde hromada zhnitých jabĺk a nepopieram, že na bojisku pri všetkom tom chaose dochádza k mnohým nešťastným nehodám – ale určite aj k porušovaniu práv či dokonca neospravedlniteľnej brutalite na individuálnej úrovni. To je však stále v obrovskom kontraste oproti organizácii, ktorá nielenže nedodržiava žiadne práva, ale naopak ich systematicky a cynicky zneužíva. A v rozpore so všetkými právami, ale aj morálnymi hodnotami civilizovaného sveta, zneužíva kombináciou teroru a propagandy vlastné obyvateľstvo, ktoré zámerne obetuje pre potreby svojej zvrátenej propagandy. Je to jedna z jeho najsilnejších zbraní.
Na záver chcem zdôrazniť dve veci. Po prvé, nemám v úmysle hádzať všetkých obyvateľov Gazy do jedného vreca. Som si plne vedomý, že aj dnes tam žijú tisíce nevinných ľudí, ktorí trpia — často dvojnásobne: raz pod raketami a raz pod režimom Hamasu, ktorý ich už celé generácie drží v železnom zovretí. Po druhé, o tom tento text nie je. Nejde o kolektívnu vinu, ale o jasné pomenovanie asymetrie, ktorá nie je len fyzická, ale najmä morálna, ideologická a – bohužiaľ – aj propagandistická. Práve táto posledná rovina dnes výrazne deformuje verejný diskurz a zahmlieva realitu. Realitu, v ktorej Hamas nesie priamu a plnú zodpovednosť za hrozné utrpenie, ktoré sa v Gaze odohráva. A aj toto – je jedna z jeho najsilnejších zbraní.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
