" Teraz by som sa mohla venovať naplneniu mojich snov a največším z nich bolo vždy cestovanie". Takže v tom istom veku, ked sa jej mnohé kamarátky zapisovali na zájazdy pre dôchodcov, Anna začala neuveritelné dobrodružstvo, počas ktorého uz prešla pol sveta.
Najprv začala prechádzať Americký kontinent, od Canady, po Chile a Argentínu, čo jej trvalo skoro osem mesiacov. Potom sa vybrala na Nový Zéland, po prechode cez Europu a Aziu a po návšteve Austrálie.
Ako som povedala, Anna bude čoskoro oslavovať 67 rokov, ale určite ich neoslávi doma z rodinou, ale v niektorom dalekom štáte Juznej Afriky.
Nebude to pre nu nič nové. Svoje 65 narodeniny oslávila v Cíne, a tie 64 ju zastihli na návšteve latinskej Ameriky.
Teraz jej už zostáva spoznať iba Afriku, no a na tom práve pracuje, kedže zaciatkom marca vyrazila z Valencie svojou dodávkou do srdca čierneho kontinentu.
Obdivujem Annu a píšem o nej preto že, mám potrebu ukázať aj iný spôsob užívania volného času na dôchodku, než ten nás tradičný, ktorý radšej ani nebudem opisovať. Žiaľ, väčšina dôchodcov čas iba Trávi a to v plnom zmysle slova neužívajú si ho naplno, ako by si zaslúžili.
Nejedná sa iba o finančnú stránku, ako sa zvykne najčastejšie argumentovať, pravý dôvod je nedostatok motivácie, keďže jeden z príznakov starnutia je odsudzovanie všetkého nového a doposiaľ nepoznaného. No a za týmto všetkým sa ukrýva iba jeden vinník Strach.
Strach zo seba samého, zo staroby a smrti, starobu ktorú zo sebou priniesol vek podvedome spájame zo zmenou a patrične sa preto každej zmene vyhýbame. Bez ohľadu na to, či je to zmena k lepšiemu, bez zváženia odsúdime akýkoľvek náznak niečoho nového, alebo odlišného, len aby nám to nemohlo obohatiť a zmeniť náš stereotypný život.
Pretože, aj keď sa väčšina z nás neprestajne sťažuje na stereotyp, jeho strata nás privádza priam do zúfalstva.
Anna sa nad touto dilemou povzniesla.
Felicidades Anna.
