Parádna generácia
Pre boha, pre jeho obrazy boli postavene chrámy, domy, kostoly, synagógy... zdobili ich umelecké výtvory, umelci tomu verili, všetci verili, niektorý aj teraz. Umelci už však nie (nehovorím za všetkých) veria peniazom, nestabilným menám, denne menia masky.
Kostoly na dosah ruky ako krčmy a obchody, business centra. Každý kostol je plný dielami každej doby okrem dnešnej. Dnes každé moderné kňazské pracovisko oplýva jednoduchosťou a chladom, nič neoddeľuje.
Biela stena bez záhybu objíma veriacich v bytosť plnú rozporov.
Čo keby sa nám o zážitok postarali naši strážcovia vecí neistých, poskytovatelia služieb. Banka novodobým kostolom, otcovia budú vodiť svoje ratolesti a ukazovať na vysokých stropoch maľby veľkých červených kociek, menších žltých a malých muzikou v svietiacich oblečkoch. Pod tým všetkým budú páni bankári v štýle spartakiád predvádzať formáciu pyramída na hlavách a cinkať pri tom pokladňami počítajúc dôležité položky.
Milý synu tak toto je sila peňazí. Synček ohúrený priestorom a predstavením poslušne prikyvuje. Otec ho keď bol neposlušný strašieval: dám ťa bankomatu a uvidíš. Teraz je vychovaný a poslúcha, vie že musí, inak ho neprijmú pracovať do nebies, prisľúbili mu obláčik tridsaťtri B.
Spokojná rodina spokojný svet, umenie na stenách v kanceláriách na stropoch obchodných domov, nie doma. Tam kde nefúka, neprší a tam sa odpočíva, nežije.
Môže byt toto manifest? Asi nie. Ale mohol by som popostrčiť nejakých vplyvných aby podporili svoje chabé jednoduchosťou prepchaté budovy a strčili tam niečo zaujímavé.
Dnešný čas zíva, a otvára papuľu plnú veci a štýlov rozhádzaných a neustálených.
