Zoznámil som sa s človekom, chalanom v nefajčiarskej časti jedného neveľkého podniku. Rozprávali sme sa až došlo k momentu keď sa mi naskytla príležitosť využiť ho. Má doma rozsiahlu zbierku kníh slovenských autorov. Dokázal som ho presvedčiť že mi ju musí ukázať, chvíľu sa zdráhal vpustiť cudzieho človeka k sebe domov ale nakoniec povolil. Každý raz povolí. Býva spolu z rodičmi v trojizbovom byte na sídlisku kde každý dom vypadá ako ten predošlí. Vyviezli sme sa upraveným výťahom hore. Otvorili sa dvere výťahu a stáli sme pred dverami s masívnym rámom na ktorých bola menovka na ktorej bolo ozdobným písmom vyryté Šoltó.
Vošli sme dnu, hneď v chodbe ma prekvapila atmosféra ako z galérie, všetky steny boli pokryté obrazmi jedného autora. Stena presvitala iba s pomedzi rámov v jemných škárach. Na skoro každom plátne autor vyobrazoval nejakú časť ženského tela. Len tak my prebleslo hlavou že tento chalan musel mať zvláštne detstvo medzi týmto.
Čo som z neho dostal: Autor je jeho otec, ešte žije, nie je skazený žiadnou školou, vyhráva na súťažiach neprofesionálnych autorov takmer každý rok, slávny nie je preto že to u nich v rodine nie je zvykom a výstav mal habadej.
Viac už nič, chalan ma slušne vyhodil pred dvere strčil mi do ruky CD z prezentáciou tvorby jeho otca a zabuchol. Určite prídem zas.
Pridávam ako príklad obraz „Miesto anjelov“, v strede postavené ženské torzo predstavujúcu ciel cesty polámaných mostov ale predsa jeden dosahuje až k veži ženskosti. Skaliská na ostrovných útesoch predstavujú hudbu, rytmus. Nech si pod tým predstaví kto chce čo chce. Napríklad možno aj potrebu privlastňovať si ženu alebo aj niečo iné.
Niečo z obrazov tohoto umelca je aj na Solto.webpark.sk
