Človek čakajúci bol na mieste už minútu, keď tu ju uvidel, vynorila sa, jej široký úsmev si prerážal cestu až k nemu. Oblečený mala dlhý rolák a sukňu, nasledoval pozdrav a objatie.
Vždy dokázala prekvapiť a ani teraz nesklamala.
Pošepla mu do ucha mierne pobavene a trošku zahanbene že cestou na toto miesto dostala menzes. Pravé nefalšované krámy ju zastihli nepripravenú. Krv presakovala cez tenkú látku nohavičiek a pomaly zaschýnala. Vtedy zbehla do najbližšie použiteľného záchodu vložila si namiesto nehody plátok vložky a pokračovala v ceste k pútaču.
Keď sa dav rozostúpil uvidela ho, stál na mieste určenia, slnko svieti len na neho, oslepujúce lúče sa odrážajú od jeho vlasov a do toho hrajú indiáni s pásky ľahké tóny. Pristúpi k nemu, objíma ho a pozdraví. Zdá sa že to môže povedať, veď ju pozná lepšie ako ona sama, aspoň tam zdola.
