Preklínam

Preklínam lebo viac ľúbim ako viem, lebo viac chodím ako napredujem, lebo viac zjem ako vrátim, lebo sa už nevrátim.

Hneď ráno viem že sa obzriem, nič neuvidím, len tak sa začudujem. Tvár sa mi zamračí, tvar sa zmení. Kompletne sa ponorím do tichého smútku.

Hi hi, ale nie môjho ja sa teším lebo čím ďalej tým ďalej a tak to bude pokračovať do nekonečna až sa stratím za roh potom za druhý a potom za ďalších tisíc rohov, lepšie sú oblúky. Žijem v španielsku a tam majú. Nehanbia sa ukazujú.

A tak na teraz koniec. Ozaj viete čo si prečítajte? Malý román!

Rozchod! Na ubikácie!