Bola kríza. Neviem vlastne, čo to znamená, ale všade sa to slovo opakovalo. Prišla a zostala. Prišli protiopatrenia. Prišli ľudia, ktorí sedeli na stoličkách, kde nemali. Ťažko sa vstáva, keď sa človek usadí. Treba im pomôcť, posunúť ich, potrmkať, pripomenúť, že treba ísť na záchod a medzitým im tú stoličku uchmatnúť, aj stôl a pre istotu aj zápisník, kalendár a fikus.
Treba protest. Možno by bolo lepšie, keby prišla vzbura, lenže tá si vyberá svoje cesty po svojom. Treba okúsiť tú sladkú nádej nových začiatkov. Nádej je dôležitá, už rok som sa vyhýbal správam z politiky, neprichodili mi dôležité, veď čo na tom zmôžem. Sú to márnotratní ľudia, sebecky si prisvojujúc nové a nové zábavky. Nevadí, ignorujem.Nové strany budú lacnejšie a menej nenažrané, myslia si hore, aspoň na začiatku. Človek je už taký, vždy si žiada o niečo viac, o trošku, a ešte trošku, až je tých trošiek veľa. Zvyšuje si štandard bytia, snaží sa myslieť na budúcnosť. Nasýti sa, a potom si chce ešte zamaškrtiť na dezerte.
Ako vnímam kampane.
Teraz sme dostali na menu nové strany so zábavnými menami. Už nie sú v móde skratky, od nástupu Smeru sa všetko trošku naštrbilo, to bol ten prelom, keď aj niečo nové môže byť úspešné. Sme v dobe, keď osoby ako ja už netušia, čo to znamená proletariát a heslá, v ktorých rozumiem iba čiarkam a bodkám, sú preč. Dnes tu máme strany ako 99percent - je nová, je v nej kopa ľudí, ale je podozrivá, ako môže mať niekto, kto je z ľudu a ľud ho neplatí toľko na reklamu, že by to bolo to jedno percento a chcú ovládať tých zvyšných 99. Ako inak. Keby boli čokoládovou tyčinkou, tak by som si ich určite kúpil, ale ľudí si kupovať nechcem. Na reklamách sú zvláštne slogany, ako že zrovnoprávnia ženy, zvýšia mzdu... A logom “Aj ja som 99%” mi pripomína jedno rádio, ktoré ma v názve zábavu: “Aj ja som Fun rádio”, vyhlasujú jeho poslucháči.
Zmena zdola - tri slogany, ešte aj v samotnom názve strany a to na jednom billboarde. Všetkého veľa škodí, ešte keď sa na mňa pozerajú utrápené známe oči hlavou dole.
Strana, kde figuruje Nora Mojsejová, je veľmi zábavná, pripomína mi Paliho kapurkovú, len škoda, že tá nekandiduje. Bojím sa ich, bojím sa, že zo zábavy sa stanú súčasťou sveta, ktorý riadi krajinu, i keď takú malú ako naša. Pozrel som si celú tlačovku, na ktorej pani Mojsejová vyslovila, že ona pôjde aj s čertom, ak jej to bude vyhovovať. Mohla by ísť, ale politika nie je rozprávka.
Robíme to pre deti, sú to rodičia, čo idú do parlamentu? Zvláštne, zračia sa v tom veľké ideály, príliš veľké, po takých zostáva veľa neporiadku.
Strana zelených - usmieva sa na mňa 4 metre veľká hlava s prehodeným svetrom cez plecia. Táto tvár ma neláka, myslím si. Ale myslí to úprimne s tým, že preškrtol ničíme a namiesto toho dal chránime. Asi áno, ale voliť ich nemôžem.
Obyčajní ľudia - prečo tak kričia, myslím si, či ich nebolí telo od toľkej námahy, zvláštni ľudia. Hrôzostrašne veľa aktívít rozvíjajú naraz. Vedľa hotela Kyjev som si všimol reklamu na streche budovy. Je to plocha, ktorú si prenajíma často majiteľ krčiem na Obchodnej, myslím, že má ešte niekoľko ďalších, tiež kandiduje. Na tej reklame je zabalený nápis Slovak pub do čierneho igelitu, nad ktorým veje slovenská vlajka a pod týmto je výzva, aby sme si tiež vyvesili vlajku, nerozumiem im.
Smer - stále to isté, vždy to bude to isté, stará politika, starí ľudia. Tých som sem dal, lebo majú najvyššie preferencie.
Akí ľudia by mali riadiť štát?
Naozaj neviem akí, určite by ich malo byť viac. Toto si pomyselne odškrtávam ako splnené.
Nemali by to byť iba ekonómovia, ale aj humanisti a ochranári, ale hlavne ľudia, ktorí vedia rozmýšlať a počúvať. Počúvanie je dôležité, bez spolupráce sa nedá dospieť k správnemu rozhodnutiu.
Skúsili ste niekedy nechať rokovať ekonóma, intelektuála a upratovačku? Nedohodnú sa. Ekonóm vraví upratovačke, že jej práca je udržiavať prechodné miesta, tá mu oponuje, že ak poriadne dlážku neumyje a nepreruší na nej na čas premávku, kým sa vysuší, tak sa iba viac zamaže a môže si niekto zlomiť nohu. Intelektuál im k tomu pustí tú správnu hudbu, takú, čo posúva myseľ k lepším vibráciám, chce im oponovať a dať obom za pravdu.
Každý z nich musí mať pravdu, a každý z nich by mal dostať aspoň niečo zo svojej požiadavky, ak je správna. Všetci by mali byť v zastúpení tak, aby bolo rozhodované správne. Lenže ľudia sú nestáli a nespokojní, vždy budú.
Prečo sa Gorila volá Gorila.
Všetko to začalo, keď si tajný agent pozeral fotografie. Hen kukni na tú ozrutu, ako tam stojí v tom čiernom saku, div mu švy neprasknú. -Kričí na kolegu. -Poriadny ozembuch, to bude niečia gorila, sa mi zdá, nejaký mi je povedomý.- odpovedá mu kolega.
Z vchodu vyjde pán strednej postavy, pobúcha gorilu po chrbte. Strhne sa, od dlhého čakania sa mu zatvárajú oči pod tmavými sklami okuliarov. Už sa naučil driemať postojačky. Ušetrí tak viac času, v noci nemusí spať, môže sa zabávať v herni, ťukať do blikotajúcich tlačítok. Otvoril dvere na čiernom aute, pán si sadol do zadu a on nastúpil na miesto spolujazdca, auto sa pohlo rušnou Bratislavskou ulicou.
Agenti ich sledovali. Večer, keď ochrankárovi skončila služba, išiel do tej herne, o ktorej sníval celý deň. Agenti boli za ním, potrebovali informátorov.
Gorila je zviera, ale aj označenie pre svalnáča, osobu veľkú vzrastom, ktorá na seba berie riziká spojené s fizickým poškodením osoby alebo veci, ktorú má chrániť. Nie sú všetky tie gorily, ktoré sa spomínajú, iba tými svalnáčmi ktorý robia veľké tiene, v ktorých sa skrývajú nízki pracovití mužíčkovia a žienky?
