Ešte viac ma ale dokážu nahnevať inzeráty, ktoré klamú. Zháňajú administratívneho pracovníka, nepožadujú žiadnu prax a tvrdia, že vás vedia „finančne oceniť". Po odoslaní životopisu vám väčšinou zavolajú a dohodnú si stretnutie. Nechcú povedať, o akú firmu sa jedná, v oblasti čoho firma pracuje, ani čo by bolo vašou pracovnou náplňou. „Všetko sa dozviete na pracovnom pohovore." tvrdia záhadne.
Na jeden takýto pracovný pohovor som minule opäť šla, nič iného som naozaj nenašla. Konal sa v centre Prešova, tak som si dodala odvahy, že tam ma nemajú kde stiahnuť do tmavej uličky a predať na trhu s bielym mäsom. Na pohovor som prišla s 15 minútovým predstihom, vzali ma s polhodinovým meškaním. Meno firmy som nenašla nikde na dverách, menovkách, ani na budove.
Spovedala ma mladá dievčina. Vyjadrila sa, že práca inzerovaná ako „administratívny pracovník" obsahuje 30% administratívy a 70% styku s klientmi. Mám možnosť kariérneho rastu. „Vo finančníctve sú platy skutočne nadpriemerné." žmurkala tam na mňa. Tak som sa dozvedela, že práca sa týka finančníctva.
„Naša firma je celoeurópskeho charakteru, máme viac ako 300 pobočiek... u nás môžete pracovať aj po skončení školy." tvrdila bez toho, aby spomenula meno firmy. Bola som otrávená. Necítim sa na to, aby som rozhodovala o svojich vlastných peniazoch, nie to ešte o cudzích. Keby som chcela robiť vo finančníctve, reagujem na inzerát o finančnom pracovníkovi.
Keď sa ma opýta, či mám nejaké otázky, pýtam sa, čo presne by bolo mojou pracovnou náplňou. Usmeje sa na mňa, no odpovedá tak, že to po piatich minútach nie som schopná po nej zopakovať, nie to ešte ju pochopiť. Pýtam sa jej teda inak, ako vyzerá bežný pracovný deň, odpoveď je podobná.
Rozlúčime sa, sľúbi, že zavolá. Dúfam, že na to zabudne. Toto nie je pre mňa. Stratila som 3 hodiny, musela som sa slušne obliecť, vytlačiť životopis, minúť benzín na cestu sem a odsedieť tam pred niekoľkými rovnako slušne oblečenými ľuďmi celé interview. Ukradli mi môj deň.
Nerozumiem tomu, prečo pracovnú náplň takto skrývajú - možnože ide o nejaké slušné zamestnanie, ale z úskočných odpovedí, dlhých opisov skvelých zárobkov a toho, ako všetkým pomôžem s peniažkami, mám akurát tak pocit, že ma niekto chce oklamať. Ukradli mi môj deň.
Ozaj ľutujem, že som sa rozhodla toto leto zarábať na Slovensku. A to nielen kvôli tejto (v poradí už druhej) skúsenosti s „finančníctvom" - také veci sa predsa stávajú. Bola som aj v študentskom servise, kde na mňa boli nesmierne milí. Keď som oznámila, že som ochotná upratovať, aj pracovať za kasou, pozreli na mňa a pýtali sa, či ma na to s angličtinou a nemčinou nie je škoda. Smiala som sa. Keby som mohla, ukážem im tento inzerát, ktorý ponúka prácu junior asistenta/ky (čo to je?), pri ktorej „znalosť nemeckého jazyka na výbornej úrovni je podmienkou". Ponúkaný plat je 2-2,3€ na hodinu, v hrubom. Chcela by som vidieť toho človeka, čo s vážnou tvárou niekomu s „vynikajúcou nemčinou" ponúka 2 eurá na hodinu v hrubom. Asi ma škoda fakt nie je.
Chcem brigádovať - som k dispozícii prakticky hocikedy, na ľubovoľnú dobu, môžem prísť do Prešova aj do Košíc. Som študentkou 2. ročníka VŠ. Zmaturovala som na čisté jednotky na gymnáziu. Mám C1+ úroveň Angličtiny, B2 Nemčiny, pracovala som v Londýne a študovala v Nemecku. Mám skúsenosti s prekladom, tlmočením a doučovaním, robila som aj v obchode, viem pracovať za počítačom, síce nie som informatik, ale padnutá na hlavu tiež nie som. Som precízna a spoľahlivá, chodím vždy načas alebo s predstihom.
Ale nikto (normálny) ma nechce.
