Ester Demjanová
Máte v kuchyni zločinca?
Glutaman je kryštalická podoba sodnej soli kyseliny L-glutamovej. Chcete podať ľudskú verziu? Vo väčších dávkach niečo ako jed.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
"Pri pohľade na smrť a na tmu sa bojíme iba neznámeho, ničoho iného." (JKR) Zoznam autorových rubrík: Moje osobné školstvo, Rozhadzujem rukami, Ockovi, Aj o tom peknom, Súkromné, Nezaradené
Nezaradené
Ester Demjanová
Moja (osobná) ekológia
Dnes cestou zo školy som sa rozprávala so spolužiačkami o ekológii. Nikto tú tému nezačal ani neskončil cielene, proste len tak z nudy ma to napadlo. Reakcie ako: „Nedokážem si predstaviť, že by som recyklovala odpad.“ „Je mi to totálne jedno čo bude so Zemou, vtedy už budem aj tak mŕtva.“ Alebo hurónsky smiech pri predstave svojho otca ako triedi sklo od plastov a papiera nikoho nepohoršili. Nemôžem na ich reakcie nemyslieť. Všetky sú to gymnazistky, pomerne inteligentné, normálne známky, klasické záľuby... a zasmejú sa mi do očí pri rozhovore o jednej z najhorších vecí, aké ľudstvo čaká.
Ester Demjanová
Kolotoče a spomienka na celý život
Do mesta prišli kolotoče... milovala ich. Detinské? No a čo, ne záleží na tom, čo si myslia ostatní. vždy keď prechádzala okolo parkoviska, na ktorom sídlili, závidela malým deťom, ako sa zabávali na skvelých atrakciách. Rozhodla sa, že pôjde. Ale nie sama, to by predsa nebola vôbec zábava. Rozhodla sa, že presvedčí Tomáša aby s ňou šiel. Chodia spolu už predsa dlho, mal by sa naučiť tolerovať aj jej úlety. Veľmi sa mu nechcelo ísť, nemá rád výšky a celý nápad mu pripadal neuveriteľne detinský, po hodinách prosenia a sľubovania sa však nechal presvedčiť.
Ester Demjanová
Chýbaš mi
Chýbaš mi. Pri pesničkách a mlčiacej nočnej oblohe... stále, keď tu nie si, je tu akosi prázdno, aj vo mne je veľmi prázdno. Prázdnejšie ako obyčajne. Prečo tu nie si?
Ester Demjanová
Usmievam sa, usmievaj sa, usmievame sa, usmievajte sa :)
Jeden múdry človek raz povedal, že úsmev je najkrajší dar, akým môžeme niekoho obdarovať. Ktosi hlúpy by mu mohol odporovať: „Úsmev predsa nie je darček! Nedá sa chytiť do rúk, nedá sa s ním hrať, ba nedá sa ani zjesť!“ a mal by pravdu.
Ester Demjanová
Priatelia- seriál všetkých čias
Sedím si doma nad prázdnym papierom a premýšľam, čo vo mne v poslednom čase zanechalo najhlbšie stopy. Premýšľam a akosi neviem na nič prísť, tak to vzdám a zapnem telku. Musím sa usmiať, pretože na obrazovke sa práve objavuje zopár veľmi známych tvárí, ktoré zbožňujem. No neusmievam sa len preto, že ich poznám, ale aj preto, že už viem, o čom písať.
