Každý deň si vezmú život dvaja Slováci. Samovražda nie je racionálne riešenie problémov - psychicky zdravého človeka by len v málo prípadoch napadlo takéto krajné riešenie situácie, pud sebazáchovy by mu napokon nemal dovoliť niečo také skutočne urobiť.
Najlepším riešením pre väčšinu ľudí, ktorých poznám a ktorí sa stretli s psychickou chorobou je zapierať. Tak ako na neveru, i pri psychike očividne platí toto „zlaté" pravidlo. Tváriť sa akoby sa nič nestalo a označovať samovraždu, či iné prejavy choroby blízkeho, za „nešťastnú náhodu" však nie je najlepšie riešenie.
Psychické choroby a poruchy sú dedičné, vychádzajú však aj z prostredia, v ktorom človek žije. Ak vieme, že môžeme byť nositeľmi nejakého „nešťastného génu", nemali by sme pred týmto faktom zatvárať oči, pretože spúšťačom takejto choroby môže byť skutočne čokoľvek - častokrát to môžu byť drogy, aj toľko populárna a „neškodná" marihuana.
Psychická choroba nie je hanba. Navštevovať psychológa či psychiatra by malo byť rovnako v poriadku ako chodiť k obvodnej lekárke.
Mániodepresia, schizofrénia, posttraumatický šok, depresia, závislosť, gamblertstvo, bipolárna osobnosť... toto sú pojmy, s ktorými sa posledné roky stretávam a ktorých sa odmietam báť. To, čím trpel môj otec sa už nedozvieme, jemu sa chorobu podarilo skrývať pred svetom až dokiaľ ho nepriviedla k onomu krajnému riešeniu. Tí, ktorí ho poznali by ho však určite nikdy neoznačili za psychicky chorého, alebo „šibnutého" (povedzme si na rovinu, s týmto výrazom sa stretávame viac). Dar reči, ktorý mal mu pomohol uhrať všetky podozrievavé otázky do „outu" a sila osobnosti mu nedovolila počúvnuť cudzí názor. Môj otec bol napriek tomu jeden z najúžasnejších ľudí, ktorých som poznala a keby som si mohla otca vybrať, bol by ním určite on.
Keď však zomrel, prepadávali ma výčitky svedomia. Keby som niektorým veciam prikladala ich skutočný význam a pohodlne neignorovala viaceré príznaky, možno by sa mi podarilo mu pomôcť.
Nemám osvedčený liek alebo skvelú radu, na to, ako pomôcť psychicky chorému človeku. Psychické choroby sú však v mnohých prípadoch v konečnom dôsledku len chyba nejakej chemickej reakcie, odstrániteľná dvoma tabletkami denne. Možno sa nedajú odstrániť úplne, no dá sa s nimi žiť. Moje odporúčanie teda je: nezanedbávajme psychické zdravie a neignorujme nezvyklé chovanie ostatných. Prestaňme sa hanbiť za psychické choroby a otvorene o nich rozprávajme. Možno tak, ani nebudete vedieť ako, zachránite komusi život.
