
Podozrivé to bolo už pri prvej reportáži na tému politiky, v ktorej moderátor sedel za stolom, pod ktorým bola kopa hnoja. Tí, ktorí sa rozčúlili nad absurditou moderátorovho vstupu a použitých rekvizít, sú však iba nevzdelanci, ktorí nevedia rozpoznať pravé umenie od... kopy hnoja. Tá kopa hnoja bola totiž inotaj. Symbolizovala tú „kopu hnoja", ktorú podľa vyjadrení ministra nechala pod stolom v kancelárii Iveta Radičová. Celkovému dojmu reportáže mohlo trochu uškodiť to, že zatiaľ čo názoru pána ministra bolo venovaných 95% času, vyjadrenie Ivety Radičovej zabralo sotva 5 sekúnd a (čisto z môjho laického uhla pohľadu) bolo zostrihané na dve hystericky pôsobiace vety, ale kto sa nevyzná do umenia, nech nepozerá jojkárske noviny.
Počas nasledujúcej reportáže (alebo to bola tá istá?) pojednávajúcej o potenciálnom výpadku dodávok plynu pre armádu si televízia dovolila pustiť do éteru skladbu „plyn už syčí z trouby ven" k obzvlášť nepodarenej animácii budovy z ktorej uniká plyn. Pre odporcov takéhoto druhu umenia podotýkam, že tento obraz vo mne vyvolal hlboký, ba priam avantgardný, umelecký zážitok, z ktorého mi miestami bolo až nevoľno.
Pri správe o rokovaní parlamentu sa reportér JOJ-ky hral za stolom s detskými vojačikmi a pri vyhlásení „dvaja sa hlasovania nezúčastnili" sa divák mohol kochať detailným záberom na dvoch vojačikov oddelených od ostatných, lebo hĺbka správ, ktoré nám servírujú, sa zrejme nedá vyjadriť iným spôsobom.
Keď som sa napokon mohla dívať na „filmový efekt" toho istého moderátora dvojmo, ako sa na obrazovke sám so sebou háda o budúcnosti eura, musela som televízor vypnúť. Toľko rôznorodých efektov, metafor, personifikácií a kadejakých iných umeleckých prostriedkov, ktoré majú vo večerných novinách určite obhájiteľné miesto, som jednoducho psychicky nezvládla.
Chvíľu som nedokázala nič zo správ pochopiť a všetko sa mi to mlelo v hlave - hotová explózia! Po dlhom uvažovaní som si ale musela za svoju hlúposť a necit pre umenie vynadať. Nepochopila som skryté odkazy, ba ani očividné narážky! Nedošiel mi odkaz, ktorý sa mi televízia márne snažila pretlmočiť! V správach sa predsa obyčajný človek má dozvedieť, čo je nové vo svete a aká je aktuálna situácia doma. A práve aktuálnu situáciu v slovenskej politike popisuje zážitok z jojkárskych novín na výbornú:
Človek nevie, či sa má (už len) smiať, alebo (sa ešte oplatí) plakať. Tragikomédia.