- Nie, ale nestačí akože len vymenovať, čo urobil? Že skazil svet?
- No... ale predsa by si mala polemizovať o ľudskej duši, možno bol psychicky chorý, alebo to najprv myslel dobre.
- Ty sa zastávaš Hitlera? Nie je to trestné, alebo čo?
- Nezastávam sa Hitlera. Len vravím, že prv ako kohosi odsúdiš, mala by si mať všetky dostupné informácie.
- Mne stačia tie čo mám. A stačí mi aj to, že ľudia, ktorí mali úplne všetky infošky o Hitlerovi ho tiež odsudzujú.
- No... úplne všetky nemôžu mať. Ľudia, s ktorými sa napríklad rozprával vraveli, že pôsobil milo. Vedela si, že mal rád zvieratá? Dokonca nechával zabíjať ľudí, ktorí organizovali poľovačky.
- Oh, to je neuveriteľne humánne...
- Ok, ale predsa si vezmi- bolo na ňom čosi dobré, mal rád zvieratá.
- Hej, lenže to z neho ešte nerobí dobrého človeka, alebo snáď áno?
- Nie.
- Tak čo sa mi tu snažíš povedať?
- Že nemôžeš svet deliť na dobrý a zlý.
- Ale ja ho tak nedelím, mám predsa ešte štyri podskupiny.
- Aké?
- Zlý, horší, dobrý, lepší.
- Úžasné. A takto by si dokázala rozdeliť šesť miliárd ľudí? Nehnevaj sa, ale to je predsa prízemné. Potom by ti do jednej skupiny spadalo jeden a pol miliardy ľudí.
- No a? Tak funguje školstvo- vezmi si koľko je žiakov- a iba päť známok na stupnici.
- A kto vraví, že toto je dobrý systém? Ja sa ti len snažím vysvetliť, že svet nie je čiernobiely.
- A ja sa ti práve snažím vysvetliť, že v podstate je.
- To nemôžeš povedať! Veď je to absolútna hlúposť. Nevrav mi, že navyše veríš, že dobro vždy vyhrá.
- No... väčšina príbehov sa tak končí.
- Nie! Dobro a zlo sa predsa striedajú, aby boli v rovnováhe. Ty tie svoje príbehy poznáš len do tej časti, v ktorej chvíľu prevažuje dobro, ale ver mi, keby pokračovali, zase by začalo prevažovať zlo.
- Vidíš, sám si to uznal. Sú dobré časti a zlé... tak sa delia príbehy, historky a ľudské životy.
- Nie, predsa sú rôzne stupienky dobra a rôzne stupne zla... a je ich nekonečne veľa a potom tu sú aj ľudia, ktorí sú napríklad zahľadení do seba, alebo sú pokrytci, alebo úchylní, tí predsa nemusia byť jednoznačne zlí. Sú len iní.
- A nie je iné zlé?
- To je predsa rasizmus.
- Nie, nemyslím to na farby pleti, alebo spôsob sebarealizácie... skôr vravím o tom, že ak sa niekto pozerá do zrkadla viac ako ostatní, alebo rozpráva rád o sexe, čo iní nerobia... neodsudzujú to potom všetci ako „zlé“?
- Hej, ale to neznamená, že je to tak správne. A okrem toho, ak by si isté typy odlišnosti definovala ako zlé, nemohla by si tam nikoho zaradiť. Lebo povedať čo presne je normalita sa nedá.
- Neviem, stále mám pocit, že svet sa delí na dobrý a zlý... a sú tam nejaké krajné prípady, exhibicionisti, čo vyčnievajú, lenže... pozri sa okolo seba, určite všetkých svojich známych dokážeš zaradiť do troch skupín: zlý, dobrý a neutrál.
- Ale potom to robí každý podľa seba. A to nemôžeš brať ako univerzálne delenie...
- Hádam máš pravdu. Lenže človeku sa nikdy nepodarí pozrieť sa na svet z pohľadu viacerých ľudí ako len z toho svojho. Tým pádom sa svet bezpodmienečne, z pohľadu jednotlivcov, delí na dobrý a zlý...
