Už sa nepýtam, kam ideš, keď odchádzaš. Čo ak zneistíš pri ďalšom klamstve a ja ťa odhalím? Nechcem vedieť, že klameš, nechcem vedieť, že ma tak zosmiešňuješ, že tak podkopávaš moju dôveru. Nechcem vedieť, že moju inteligenciu tak podceňuješ, až si dovolíš povedať lož.
Už sa nepýtam, s kým si dnes bol. Čo ak odpoveď na moje otázky bude: "Už ťa nemilujem."?Radšej nevedieť, ako vedieť zlé.
Už sa nepýtam, či ma klameš. Poznám odpoveď. Priveľmi ťa milujem, ale viem o tvojich prešľapoch, hoci si mi o nich nikdy nepovedal. Poznám to, keď si vymýšľaš, ale nemá zmysel ti to vravieť. Stratil by si tú radosť z môjho oklamania.
Viem kto si lepšie, ako ktokoľvek iný. Lebo klamára najlepšie spoznáš podľa jeho klamstiev. Pravda je číra, nenapadnuteľná- ale v klamstve sa skrýva kúsok tvojej fantázie, kusisko tvojho ja. Len časom ma napadne, či si nezaslúžim aj tú pravdu. Ak robíš veci, o ktorých sa hanbíš mi povedať, ako si možeš myslieť, že sú správne?
Vieš ako ma uráža, keď si predo mnou vymýšľaš?
Vieš ako ma bolí, keď pravda odrazu príde odnikadiaľ?
Vieš ako ma zraňuje, keď si zo mňa strieľaš?
Nikdy som ti neklamala. . .
Až teraz. Sám ma nútiš- klamať ti, že o tvojich klamstvách neviem.
Bojím sa pravdy?
Áno, ale neklam mi.
