
Ľúbim ťa...
Ľúbim tvojenezmyselné reči,
Teórie relativity v novýchdimenziách,
Nekonečné príbehy bezzmyselného ukončenia,
Tie hlúpe poznámky,čo si neodpustíš a vždy poznamenáš.
Ďakujem, že si prišiel,
Triasol dlhými vlasmia pozeral na mňa,
Očami priateľa,
učil si ma hrať najľahšieakordy,
len aby somnesmutnela,
Čakal si, kým somnemotorne prepletala prsty,
Naučila som sa... alenielen hrať,
Skôr sa pozerať....
Koľko ľudí ma opúšťa,každým dňom.
Kým ty ostávaš s nemožnou...
Potrebujem ťa,
Myslela som si, žebez iných život nemá zmysel,
Ale to bola lož, čosom si navrávala,
To bez teba...
Sa život valí dostratena.